Kapitola 3

Dán

„ Pôvabná je desiata nevesta.“ Jenson sa posmieva, keď vodič zastaví pred balíčkom Moonshines.

"Sklapni!" vybuchne na neho Eric

"Obaja zatvorte ústa. Skôr ako niečo poviete, ľutujete!"

"Nikdy sa to nenaučí." Môj vlk, Aero premýšľa.

Vodič potiahne dvere. "Dajte mi chvíľu, potrebujem hovoriť so svojimi mužmi." Dvere sa zatvoria a ani jeden z nich neprehovorí.

" Nie je ako ostatné." Nehovorte s ňou, nepozerajte sa na ňu. A ty Jenson, nechaj si svoje posrané ruky pre seba, inak ich tentoraz jednoducho stratíš."

Bol som otrasený viac ako zvyčajne. Neah bol iný ako predchádzajúci vybraní kamaráti. Nevedel som, čo to je alebo či to bolo tým, že som bol zvyknutý na sebavedomé ženy, ale niečo na nej bolo. A ukázalo sa, že aj Aero ju má rád, viac ako kohokoľvek iného. Musel som ju mať.

"Myslím to vážne!" Vyštekla som Jensonovu samoľúbú tvár, "To, že som môj brat, nezmení môj názor!"

Prechádza si prstami po perách, akoby ich zatváral zipsom.

Idú za mnou z auta. Stojac pred starou baliarňou a všetci traja na ňu hľadíme. Pretože ešte pred mesiacom som o nich nič nevedel a dokonca aj po mojej návšteve som sa naučil len to, že Alfa je čurák.

Moje kĺby klepú na dvere. Je sotva otvorený na palec, keď sa prinútim, aby som jeho Beta zakopol späť.

Hneď som ju zbadal, ako sa schováva za rohom. "Si pripravený?" volám.

"Ak len chceš..." začne Beta Kyle.

"Nehovoril som s tebou. Hovoril som s Neahom."

Výraz na tvári Bety Kyle bol obrazom. Čeľuste mal otvorené a oči vytreštené. Očividne mu nikdy nepovedal, čo má robiť, dokonca ani jeho Alfa.

Neah vystúpila zo svojho úkrytu a zvierala sotva plnú tašku. Pretiahne si zuby cez spodnú peru a prikývne hlavou.

"Kde máš zvyšok vecí? Povedal som ti, že všetko treba zbaliť*

"To je všetko, čo má." Trey si odfrkol, keď sa objavil.

"To je všetko?" Zízam na neho. "To sú všetky jej veci? Čo je, má niečo po dvadsiatke a to je všetko, čo má?"

" Čo viac potrebuje?!" Jeho Beta sa uškrnie.

"Zabi ho, nech mu vytrhnem hrdlo a bude ľutovať deň, keď nás prekročil."

" Na čo čakáš?" Počujem strašný prenikavý hlas, ktorý akoby vibroval podlahami.

Odhliadnuc od Bety vidím ženu, ktorá sa drží svojej sochy, ktorá sedela na spodku schodov. Blond vlasy jej vo vlnách viseli okolo tváre, keď si ma prezerala zelenými očami a kývala bokmi, keď sa presúvala k Treyovi.

Včera som si všimol Neahovu reakciu. Keď som sa spýtal Treya, kde je jeho kamarát. Celé telo mala napäté od strachu. Bála sa tejto ženy a ja som chcel vedieť prečo.

" Vezmi si jej Alpha Dane." Som si istý, že bude pre teba rovnako užitočnou otrokyňou, ako je pre nás." Jej prenikavý hlas prejde mnou priamo. "Pozri sa na to hlúpe dievča, omdlie." Blonďavé bimbo sa smeje

"Už o nej nebudeš môcť takto hovoriť." Zamračím sa na blondínku , "Nie je to tvoja jediná hračka. Kontrolujem, že si tam nie je tvoja Alfa." toľko neposlušnosti, ktorú budem tolerovať."

" NEPOSLÚŠENIE!" Žena skríkla práve vo chvíli, keď Neahov zadok dopadol na podlahu. "Ako sa opovažuješ! Ak je niekto neposlušný, je to tá krysa v rohu.“

' Koho do riti nazýva krysa?' Aero zavrčí

„ Mala by si sa oboznámiť s našou dohodou." odsekla som. „Zdá sa, že ti tvoj kamarát nepovedal všetko."

Zamáva Ericovi dopredu a z priečinka pod pažou vytiahne hrubý zväzok papiera. Zmluva, ktorú som vypracoval.

"To všetko pre tvoju pomoc?" Oči jeho druha sú vyvalené

"Nerobím polovičaté zmluvy." Vzal som zmluvu od Erica a strčil som ju Treyovi na hruď. "Pôjdeme do kancelárie?"

Trey vedie cestu so svojím kamarátom, ktorý sa ho drží a jeho Beta sa ponáhľa za ním. Moji muži ich sledujú, zatiaľ čo ja zostávam vzadu, aby som skontroloval svojho nového partnera.

„Ste viac než vítaní, aby ste sa k nám pridali, koniec koncov, ste zapojený do tejto dohody. Alebo je moje auto vonku, môžeš si vziať svoje veci a počkať tam na mňa."

"To sú moje jediné možnosti?" zašepká a sklopí oči

"Zatiaľ. Osobne si myslím, že by si si mal sadnúť k nám. Bude mi veľkým potešením nahnevať toho druha tvojich bratov."

Drží svoje modré oči nízko, zatiaľ čo stále zviera tú svoju tašku. Takto blízko pri nej som naozaj videl, ako zle vyzerá. Dokonca aj jej tlkot srdca je pomalý, ako keby sa snažila udržať si život.

" Tak čo to bude?"

"...." Jej hlava sa otáča medzi vchodovými dverami a smerom do kancelárie. "Ja... Asi kancelária."

"Dobrá voľba." Natiahnem k nej ruku, no ona ju neberie. Tlačila sa na nohy. Trochu sa kýve, ale ustáli sa.

Kráčam pár krokov za ňou a vidím tie zlé pohľady, ktoré dostáva od Treya a ďalších dvoch idiotov, keď vchádza do kancelárie.

„Posaďte sa.“ Zašepkám, keď prechádzam okolo nej. Rukou ju pohladím po krížoch a ona sa okamžite napne.

Stojí zamrznutá na mieste. Len jej oči poletujú, keď pokrúti hlavou.

"Sadni!" Hovorím to trochu hlasnejšie

" Toto privilégium tu nemá!" vyštekla blondínka s pobavene pokrčenými perami

„ Sedenie nie je privilégium." zavrčím a premýšľam, k čomu ju ešte nútili. Na rukách alebo nohách som nevidel žiadne modriny, dobré znamenie, dúfal som.

' Radšej by bolo!' V hlave mi behá aero. Chcel, aby odišla z tohto miesta rovnako ako ja.

Blondínka sa na sedadle fyzicky cúva. Jej ústa sú dokorán otvorené, šokovaná, že som niečo povedal. "A navrhujem," pozriem sa na Treya. "Povedz svojej kamarátke, aby držala jazyk za zubami. Alebo jej to môžem zavrieť ja."

" Alfa Dane, si v mojom dome..."

"A chceš moju pomoc, však?"

Všetci traja zúrili. Nikomu sa nepáčilo, keď mu niekto hovoril, čo má robiť v jeho vlastnom dome, no práve to robili Neahovi. Ukážem na prázdnu stoličku medzi Jensonom a Ericom a ona si konečne sadne.

"Poďme na to." Trey odsekne: "Čím skôr bude preč, tým šťastnejší môžem byť."

"Mali by ste si prečítať zmluvu." premýšľam

"Súhlasil som, že ju môžeš vziať ako súčasť našej dohody."

" Idiot!" zamrmle Eric. Vedel rovnako dobre ako ja, že zmluvy si treba prečítať ešte pred ich podpisom.

Podpíšu bez prečítania a prakticky mi hádžu zmluvu späť. "Hotovo." zamrmle Trey

"Dobre, môžeš ju dostať z môjho domu." Treyov kamarát kričí.

Keby som to mal po svojom, zobral by som Neah, potom by som nemusel znášať tie twaty, ale takto ju nemôžu mať späť. Aj keby prosili. Zmluva bola zmluva a nebolo možné z nej vystúpiť.

Postavím sa na nohy a natiahnem ruku k Neahovi: „Poď, opustíme túto dieru, kým sa neovládnem."

Jej teplé prsty mi vkĺzli do ruky, keď sa postavila na nohy. Druhou rukou si pritisla tašku na hruď, keď kráčala so mnou k predným dverám. Ani sa neobzrela, aby sa rozlúčila a to potvrdilo všetko, čo som potreboval vedieť. Nenávidela ich.

Zastaví sa pri otvorených vchodových dverách a jej ruka spadne z mojej. Jej modré oči sú vyvalené, keď hľadí na limuzínu.

"Poď." nariaďujem

Eric a Jenson stoja za ňou a zvedavo ju sledujú.

' Je v poriadku?' Eric ma spája.

„ Neah?" Stúpam pred ňu a ona sa ani nepohne. Zdá sa, že hľadí priamo cezo mňa. „Je čas ísť."

"Dobre." Jej pery sa takmer nehýbu

Urobí krok vpred, takmer akoby bola v spomalenom zábere. Rukami zviera rám dverí, kĺby jej zbeleli, keď sa jej zrýchlil tep. Pery sa jej trochu pootvoria a ruka jej spadne zo zárubne práve vo chvíli, keď sa jej oči prevrátia do zátylku.

"Mám ťa." zamrmlem a chytím ju tesne predtým, ako dopadne na podlahu. Celé jej telo sa napne, keď ju dvíham a nesiem do auta. Bola taká slabá a ešte ľahšia, ako som čakal. Pravdepodobne nevážila oveľa viac ako malé dieťa.

Jenson a Eric sadnú do auta ako prví. Jenson na mňa nadvihne obočie a na tvári má úškrn ako | vkĺzni s Neahom do môjho lona.

"Nechaj si svoje myšlienky pre seba, Jenson!"

Držím ju blízko, počúvam, ako dýcha a spomaľuje jej srdce. Nechal som svoje prsty prečesať jej tmavé vlasy, keď sa s nimi stala o niečo viac.

Zrazu sa posadí, vzdiali sa odo mňa a snaží sa urobiť čo najmenšou.

Rozhodol som sa, že ju do ničoho nenútim, a preto sa sústredím na svoju Betu a brata, rozprávam sa o balíčkoch a občas na ňu vrhnem pohľad, aby som sa uistil, že je v poriadku.

„ Poď." zamrmlem, keď limuzína zastane. Nečakám na vodiča a sám vystúpim a podávam jej ruku.

„Som v poriadku." Nakoniec prehovorí, zatiaľ čo hľadí na ostatných a šúcha sa dopredu k otvoreným dverám.

Hľadí na môj dom a trochu lapá po dychu. Bol ľahko trikrát väčší ako jej predchádzajúci dom a ja som dúfal, že tu bude šťastná. Že jej môžem poskytnúť lepší život ako ten jej posledný.

"Dovoľte mi urobiť vám prehliadku." Navrhujem, zatiaľ čo si stále drží tašku na hrudi.

Nasleduje ma a neprehovorí ani slovo. Netušila som, či počúva, čo hovorím, alebo nie

"Omegy sa vymieňajú na princípe rotácie. Je dobré, aby sa mladí ľudia naučili niekoľkým povinnostiam skôr, ako dostanú riadnu prácu." Hovorím jej a ukazujem jej jedáleň so stolom dostatočne dlhým, aby sa tam zmestilo dvadsať ľudí.

Prejdeme do kuchyne. Kde upozorňujem tabuľu na stene. "Ak niečo potrebujete, stačí to pridať na tabuľu a bude to objednané."

Zvraští obočie a stále nič nehovorí.

Zdvihnem pero a usmejem sa. Možno sa zo mňa cítila vystrašená. "Tak mi povedz, čo potrebuješ, pretože nie je možné, aby si žil pod mojou strechou len s vecami, ktoré sú v tej taške."

Jej oslnivo modré oči lietajú po miestnosti

" No?" pýtam sa.

"Nič nepotrebujem." Ona šepká

S povzdychom si začnem čmárať veci. Spodná bielizeň, džínsy, cvičebné oblečenie, šaty, topánky, čokoľvek, čo mi napadne, ju na pár dní zakryje.

Držiac pero medzi zubami a chytil som ju okolo pása. Moje palce sa stretávajú tesne nad jej pupkom a prsty sa dotýkam jej chrbtice. Bola taká štíhla, ako bola vôbec nažive?