Kapitola 192
Havran
Každý deň som sedel a čakal. Tridsať dní a stále nič. Úplné rádiové ticho. Ani jeden odkaz, nič, ale stále žil.
Opriem sa chrbtom o schody, nechám ho zaryť sa do chrbta, keď zavriem oči a snažím sa prinútiť, aby sa otvorila čiara medzi nami.