Kapitola 6

Alexander sa prísne spýtal: "Koho sa snažíte uraziť tým, že spíte na podlahe?"

Sophiu zahalila jeho mužná vôňa. Mala pocit, že sa skoro udusí.

Jej myseľ bola v neporiadku, keď koktala, "Ja-1 len som si myslela, že by nebolo vhodné, aby sme spolu spali, keď si zamilovaný do niekoho iného."

Alexander nadvihol obočie a usmial sa. "Necítim k tebe nič, takže aj keby si predo mnou tancoval nahý, neušetril by som ťa ani na druhý pohľad, nieto na to, aby si sa ťa dotkol."

Jeho slová štípali jej najzraniteľnejšiu časť a drvili ju.

Chcela niečo povedať na odvetu, ale dusila sa, bála sa dať najavo svoje pocity. Mohla si len mlčky zahryznúť do pery, keď sa jej zarosili oči.

Alexander bol na chvíľu omámený, keď sa pozeral do jej krásnych, uplakaných očí.

V ďalšej sekunde si však rýchlo ľahol späť na posteľ a prikázal: "Zhasni svetlá a spi."

Hlasom aktivovaný systém v miestnosti okamžite zhasol svetlá.

Sophia sa nemohla ubrániť pocitu sklamania, keď hľadela do tmy. Napriek tomu sa rýchlo premiestnila a ľahla si.

Posteľ bola široká, takže aj keď obaja obsadili každý jeden koniec, stále medzi nimi bola veľká medzera.

Sophia sa snažila zaspať.

Únave napokon v neskorých nočných hodinách podľahla.

Nasledujúce ráno ju zobudil zvonenie telefónu.

Nervózne otvorila oči a uvidela Alexandra pekne oblečeného v čiernom bojovom obleku.

Možno to bolo preto, že bola zaslepená láskou, ale zdalo sa, že sa leskne, nech šiel kamkoľvek.

Alexander zdvihol telefón a jemne odpovedal: "Dobré ráno, Eleanor. Čo sa deje?"

Sophia nepočula odpoveď druhej ženy, ale počula Alexandrovu znepokojenú odpoveď. "Prechladol si? Hneď prejdem."

Sophia sa posadila, keď začula Eleanorino meno, pocítila bolesť žiarlivosti.

Keď si zotrela spánok z očí, Alexander ukončil hovor a otočil sa k nej. "Musím na chvíľu vyraziť."

Sophia sa ovládla a povedala: "Sľúbil si mi, že budeš lojálny manžel. Byť verný je najdôležitejším aspektom manželstva."

Alexander zaváhal a odpovedal: "Naše rodiny sú si blízke a Eleanor je moja kamarátka z detstva. Sme len priatelia, takže to nemá vplyv na naše manželstvo."

Ako by sa normálni priatelia mohli navzájom milovať až do takej miery, že by sa k sebe držali každý deň?

Sophia cítila, ako jej pália oči a zviera sa jej hruď.

Keď sa Alexander otočil na odchod, vykríkla: "Alexander Morrison, nemôžeš zostať?"

Alexander zamrzol.

Už to bolo dávno, čo ho niekto neoslovoval celým menom.

Sophia s pohľadom na jeho silný chrbát prakticky prosila: "Si ženatý muž. Nemôžeš zvážiť moje pocity? Prosím, pošli k nám radšej lekára."

Alexander sa na pár sekúnd odmlčal. Potom ignoroval jej prosby a vyšiel z miestnosti a zavrel za sebou dvere.

Sophia sa zvalila na posteľ a pevne zavrela oči, odmietla dovoliť slzám. Pevne zovrela prikrývku, keď sa jej ruky triasli od zlosti.

Do čerta s jeho sľubom! Nebolo to nič iné ako trik, ktorý jej zabránil v rozvode. V skutočnosti bol stále hlboko zamilovaný do Eleanor Hoffis. Pravda bola pre Sophiu príliš bolestivá.

Rozhodla sa ukončiť toto manželstvo.

Alexander medzitým vyšiel z budovy internátu a privítal ho jeho podriadený, ktorý strážil dvere. "Dobré ráno, generál Morrison."

Alexandrove sebavedomé kroky na sekundu zaváhali, keď si spomenul na svoj sľub Sophii.

Nakoniec sa obrátil na svojho podriadeného a povedal: "Zabezpečte návštevu lekára u pani Hoffisovej."