Kapitola 3
Ken sa triasol od strachu a výhražne zakričal: "Tak teda vezmem so sebou aj tvoju ženu!"
Alexander nikdy nepatril k tým, ktorí by podľahli vyhrážkam a v očiach sa mu zablysol vražedný záblesk.
Zrazu Sophiinými ušami prenikol zvuk siedmich výstrelov.
Jej telo sa prudko otriaslo a šokom zamrzlo, keď sa jej zavreli oči. Cítila, ako jej po lícach strieka krv.
Nazvať sa Alexandrovou manželkou sa v tej chvíli zdalo trpko ironické.
Alexander tu bol, aby zachránil tisíce obetí, ktoré sú tu uväznené, nie ju. Nevadilo by mu teda, keby ju náhodou zabil.
Sophia cítila, ako jej srdce zvieralo bolesť. Neschopná vydržať tú hrôzu, skolabovala a stratila vedomie.
Vojenské veliteľstvo bolo najväčšou základňou na výrobu zbraní v Nórsku a bolo ťažko vyzbrojené.
"Nie!"
Sophiu prebudila nočná mora. Otvorila oči a zistila, že ju oblieva pot.
Jemne dýchala a skúmala okolie.
Jej pohľad rýchlo padol na ženu stojacu pri jej posteli. Žena mala tvár z plastu. Predstierala nevinnosť, keď držala podnos s pohárom teplej vody a trochou jedla.
"Si hore? Nate ma požiadal, aby som ti priniesol nejaké jedlo," povedala Eleanor ľahostajne.
„Ďakujem,“ odpovedala Sophia potichu a podoprela si telo lakťami. Cítila sa slabá po tom, čo celý deň nič nejedla .
Eleanor sa v reakcii uškrnula. "Škoda, že si to nezaslúžiš."
Urobila krok dozadu a hodila tácku na zem, kým sa tiež vrhla na zem.
Ozvalo sa hlasné klepanie a Eleanor plačlivo vykríkla: "Au!" Sophia šokom stuhla.
Dvere sa okamžite otvorili a Alexander vošiel do miestnosti.
Jeho výraz stvrdol, keď uvidel Eleanor na podlahe. Vedľa neho stál Alexanderov podriadený Colin Gilbert. dobre?"
Alexander podišiel k Eleanor a pomohol jej vstať. „Si ty?
Eleanor sklonila hlavu a nasadila žalostný výraz. Sophia nič nechcela, no ja som na ňu stále tlačil, aby niečo zjedla. Je to moja chyba, že sa plytvalo jedlom a zašpinila sa podlaha.“
"Nechaj to na mňa. Mal by si si ísť oddýchnuť," povedal Alexander jemne.
Eleanor prikývla. Pred odchodom držala Alexandra za ruku a jemne mu to pripomenula. "Nate, je to moja chyba, tak sa na ňu nehnevaj."
Alexander v odpovedi prikývol.
Sophia sledovala Eleanorin nemotorný výkon s náznakom znechutenia.
Keď Eleanor opustila miestnosť, miestnosť rýchlo stíchla. Alexandrova impozantná prítomnosť spôsobila, že miestnosť bola chladnejšia a dusnejšia. Sophia sa vďaka tomu cítila ešte nervóznejšia.
Alexander sa nad ňou týčil, keď na ňu hľadel chladným a vzdialeným pohľadom. "Čo je s tou náladou?"
Sophia vedela, že by nikdy neuveril, že žena, ktorú miloval, predviedla šou. Napriek tomu slabo vyvrátila: "Nič som neurobila."
Alexanderov výraz ochladol a vážne povedal: "Nenechám to skĺznuť, ak sa budeš k Eleanor ešte raz takto správať."
Jeho slová ju sekli ako bič a z bolestivej bolesti sa jej okamžite rozplakali oči.
Pomaly sklonila hlavu, nechcela, aby videl jej trápenie.
Po chvíli zamrmlala: „Pán Morrison, netušila som, že vás donútili vziať si ma kvôli svojej babičke.
"Povedala mi, že sa ti páčim, a ja som si myslel, že by si bol dobrý muž, s ktorým by som mohol stráviť život. Preto som súhlasil s týmto manželstvom. Zdá sa však, že sa stala chyba."
Sophii búšilo srdce, no tvárila sa, že je ľahostajná. "V skutočnosti si zamilovaný do niekoho iného. Okrem toho, predtým si vystrelil bez toho, aby si sa staral o to, či dostanem ranu. Nie je dôvod zotrvávať v takomto manželstve."