Kapitola 5

Vzduch okolo Alexandra bzučal nebezpečenstvom. "Vyhrážaš sa mi?"

Sophia sa snažila dýchať, premožená jeho dominanciou. "Prosím, nenúť ma robiť niečo, čo nechcem."

Alexander na ňu prižmúril oči.

Jej bezchybná očarujúca tvár mu pripomenula, ako Eleanor vyzerala ako dieťa.

Omámený jej venoval zmysluplný úsmev. "Priznávam, že si v detstve urobil skvelú prácu v tom, že tvoja tvár vyzerala ako jej. Niet divu, že ťa babka má tak rada."

Jej ako dieťa?

Sophia bola zvedavá, koho tým myslel.

Kým bola rozptýlená, Alexander pokojne odpovedal: "Dobre, súhlasím."

S tým sa otočil a odišiel s Colinom.

Sophia bola z jeho odpovede v nemom úžase. Nechápala, s čím Alexander súhlasil.

Súhlasil s rozvodom alebo so spoločným životom ako manželia?

Nastala noc a miestnosťou sa prehnal jemný vánok.

Colin priniesol večeru do Sophiinej izby. Keď Sophia dojedla, našla knihu o vojenských stratégiách a zabávala sa až do neskorej noci.

Keď sa konečne cítila unavená, rozhodla sa osprchovať. Keď po pol hodine skončila, uvedomila si, že nemá čisté oblečenie, do ktorého by sa mohla prezliecť.

A tak si vyprala špinavé oblečenie a zavesila ho na okno v kúpeľni, aby sa vysušila, potom si omotala okolo tela uterák a vyšla von.

Pri pohľade pred ňou stuhla a tvár jej okamžite horela.

Alexander si práve vyzliekol košeľu a odhalil svoje vytesané telo. Nevýrazné jazvy na tele mu pridávali na mužnosti.

Sophiu ten náhly pohľad prekvapil a nevedela, ako má reagovať.

Alexander na ňu zvraštil obočie. Jej viditeľne začervenané líca a nevinné oči nevyzerali ako čin.

Jeho oči pristáli na jej odhalených ramenách a potom zišli po jej hladkých nohách.

Urobili naňho dojem jej doktorove schopnosti. Napriek početným kozmetickým zákrokom jej postava a vzhľad vyzerali stále podmanivo, no prirodzeným spôsobom.

Alexander odvrátil oči, odkašľal si a vytiahol zo šatníka súpravu bežného športového oblečenia, kým odišiel do kúpeľne.

Keď sa dostal k jej boku, vopchal jej šaty do náručia.

Vyľakaná okamžite pevne zovrela šaty.

Bola zmätená jeho činmi, kým nepočula jeho príkaz. "Nasaď si ich."

Sophia sa otočila a sledovala, ako Alexander kráča do kúpeľne. "Čo robíte v mojej izbe, pán Morrison?"

Obrátený chrbtom k nej odvetil: „Kto bol ten, kto požiadal, aby sme spolu žili ako manželia?“

Bola.

Jej zámerom však bolo hľadať rozvod, nie trpieť manželstvom bez lásky s milenkou.

Keď Alexander vošiel do kúpeľne a zavrel dvere, Sophia zhlboka vydýchla, ako keby uvoľňovala svoju zadržiavanú frustráciu.

Držala si ruku nad svojím búšiacim srdcom a zmätene sa dotkla svojej začervenanej tváre.

Po 15 minútach sa Alexander vynoril z kúpeľne v pyžame.

Sophia nervózne vstala. "Pán Morrison, môžeme sa porozprávať?"

Hoci po ňom túžila tri roky, jej racionalita jej hovorila, že udržanie tohto manželstva jej prinesie len bolesť.

Alexander podišiel ku skrini, vytiahol ďalšiu prikrývku a potom prešiel k jej posteli. "Je neskoro. Porozprávajme sa zajtra."

Sophia bola nervózna troska. Prsty sa jej zovreli na leme košele, keď naňho hľadela uslzenými očami. Potichu sa spýtala: "Nerozvádzame sa?"

Alexander si rozprestrel prikrývku, ľahol si na jednu stranu postele a zavrel oči. "Zatiaľ nie."

Sophia, ktorá sa cítila nervózne, odpovedala: "Potom by ste mali hrať úlohu."

"Dobre." Alexander bez váhania súhlasil.

Sophia nečakala takú priamu odpoveď. Keď ho sledovala, ako si ľahne, nechalo ju to pokojnejšie.

Opatrne schmatla deku a vankúš a položila ich na zem.

Keďže Alexander bol zamilovaný do inej ženy, s najväčšou pravdepodobnosťou by nechcel spať v jednej posteli ako ona.

Sophia teda nemala inú možnosť, len spať na zemi. Keď si usporiadala posteľnú bielizeň, zhasla svetlá a v slabom mesačnom svite našla cestu späť.

O niekoľko sekúnd neskôr sa svetlá opäť rozsvietili.

Sophia otvorila oči, len aby videla Alexandrovu prísnu tvár, keď stál vedľa nej.

Nespokojne sa spýtal: "Čo to robíš?"

Sophia bola zmätená. Odpovedala: "Samozrejme, že spí!"

Alexander sa okamžite prikrčil a zdvihol ju, prikrývku a všetko. Jeho ramená boli široké a silné.

Než mohla Sophia zareagovať, cítila, že ju hodia na posteľ. Poskakovala na matraci, z čoho sa jej zatočila hlava a boleli ju zranenia.

Vtom sa k nej Alexander naklonil bližšie.

Vyľakaná ho nevedomky strčila do hrude. "Ty-" Spustil sa na posteľ, kým ju nezachytil svojím telom.

Len čo sa Sophia dostala do kontaktu s jeho pevnou hruďou, stiahla ruky dozadu, pričom sa hanbila. S rukami teraz pred hrudníkom naňho nervózne hľadela.

Srdce sa jej rozbúšilo a dýchanie začalo byť nepravidelné. Jej telo

bol napätý strachom aj očakávaním.

Nevedela, čo robí. Plánoval s ňou urobiť skutok?