Kapitola 3 Tútor (3)

"Si v poriadku?" spýtala sa Sophia, len čo uvidela Maxa stáť v obývačke. Po umytí rúk vychádzala z kuchyne.

Aj keď jej výraz a tón vyzerali, že prejavuje starostlivosť, z nejakého dôvodu mal Max pocit, že to tak v skutočnosti nie je.

"Áno. Ďakujem," odpovedal Max napriek tomu, že sa cítil nepríjemne. Potom si nemohol pomôcť, ale spomenul si, čo urobil v sprche.

Vo chvíli, keď tam vkročil, jeho libido zmizlo.

Prečo je to tak?'

Keďže jeho sklamanie bolo v tom čase ďaleko za kopcami, ignoroval aj fakt, že každý jeden deň stál v miestnosti, kde sa Sophia sprchovala, nahá.

Nenávidím, že nemám lepšiu predstavivosť, pomyslel si Max. Samozrejme vedel aj to, že ďalším dôvodom boli rozpaky a nízke sebavedomie. Uvedomil si, že celý čas len sníval.

Sophia bola pre neho príliš dokonalá a jej záujem o neho romantickým spôsobom bol nemožný.

S ohľadom na to mal Max pocit, že je stratený a trochu zranený. Smutná časť, nebola to ani Sophiina chyba. To len on predpokladal, že bude ochotná byť s ním intímne.

Hrozne byť mnou,“ pomyslel si v duchu a trpko sa usmial.

"Naozaj?" spýtala sa Sophia, keď sa naňho uprene pozerala, akoby sa snažila uhádnuť jeho myšlienky, ale on nevyjadril žiadnu zo svojich súčasných myšlienok.

Max vstal, dal si veci do tašky a nemotorne povedal: "Je mi ľúto, čo sa stalo."

Usmiate dievča prikývlo a potom pokojne s úsmevom povedalo: "Neboj sa, zdalo sa, že potrebuješ pomoc."

Chcel tie komentáre interpretovať tým najlepším spôsobom, no nedokázal zabrániť tomu, aby sa jeho svet rozpadol zakaždým, keď urobila jeden z tých vtipov.

Nemohla vedieť, čo cíti, a predstava, že jej to poviem, bola desivá, bez pochýb by sa od neho vzdialila a sen o tom, že z nejakého dôvodu v tej chvíli žije, by v jeho mysli ukončil myšlienku mať Sophiu aspoň tak platonicky, čo bolo lepšie, ako ju nemať vôbec.

Podišiel k dverám a mladá žena sa naňho pozrela s určitou neistotou. Chcel vedieť, čo tie oči znamenali, ale už len spomienka na to, čo sa stalo, bola pre neho veľká záťaž.

Keby som bol aspoň trochu príťažlivejší, pomyslel si temne. Pozrel sa na Sophiu, aby sa s ňou rozlúčil.

"Myslíš, že zajtra môžeme vidieť hodiny?" Spýtala sa s poloúsmevom.

Pozrel sa na ňu a nemohol uveriť slovám, ktoré vyšli z jej úst, bola to dlhá časť predchádzajúcich minút, ako si z neho robila srandu, no napriek tomu ich požiadala, aby mohli pokračovať v triede, možno dúfajúc, že sa mu splní jeho želanie, ale keďže je to on, tak by to možno nebolo.

Nesmelo prikývol a ona s ľahkosťou kráčala a podišla k dverám. Pokojne ho otvorila a pozrela naňho tými krásnymi očami.

Povedala: "Nezabudnite znova na mňa, pani učiteľka."

Max ju počúval a jej komentár ho pobavil. Znova na ňu zabudol?“ Spomenul si na jej slová. Akoby to bolo možné odstrániť predstavu dokonalej ženy z jeho mysle.

Pozrel sa na ňu trochu zahanbene, trochu nahnevane a usmieval sa. Pred odchodom z domu prikývol.

Keď od nej odchádzal, cítil Sophiin pohľad, ktorý sa od neho neoddelil, boli zvláštne zmiešané signály, ktoré to dievča vysielalo, no nedokázal na ňu prestať myslieť romanticky, hoci pre ňu bola táto predstava úplne smiešna.

V ten večer hranie, čítanie alebo dokonca pozeranie filmu, všetko bol totálny nezmysel, dokonca aj počúvanie hudby, ktorá bola dlho Maxovou primárnou neresťou, bolo ťažké, všetky piesne o nej nejakým spôsobom hovorili, akoby sa svet sprisahal, aby stratil dôvod.

A teraz ju musím zajtra vidieť, akoby som potreboval viac dôvodov na to, aby som o nej premýšľal. Premýšľal, keď sa pieseň hrala, a pritiahol svoju myseľ k zajtrajšiemu dátumu.

Jeho telefón začal vibrovať a to bolo pre neho zvláštne. Neozvalo sa mu veľa ľudí a v tej chvíli nikoho konkrétneho nečakal.

Potom sa pozrel na displej mobilného telefónu, nevedel rozpoznať číslo a bez toho, aby mu pripisoval veľkú dôležitosť, odpovedal, že kto to je. A bez čakania na sekundu, že hlas na druhej strane slúchadla bude hlas anjela.

Zadržal dych bez toho, aby si bol príliš istý dôvodom a povedal: "Sharan, si to ty?"

Ruky sa mu začali drasticky potiť a v mysli sa mu nahrnuli spomienky na to dievča.

Mladá žena povedala mimoriadne zvodným hlasom: "Áno! Po tom, ako si odišiel, som chcela vedieť, či si v poriadku."

To je nemožné. Toto sa mi nestane.“ Max odhodlane pomyslel, keď počúval Sophiino dýchanie na druhom konci slúchadla.

Nadýchol sa, ako najlepšie vedel, a odhodlane povedal: "Som v poriadku. Nemusíš sa báť."

Na sekundu mlčala a Maxova myseľ začala lietať cez nemožné scenáre a Sophiin krásny úsmev v jej mysli prešiel všetkými možnými prestrojeniami, ktoré na ňu mohol nasadiť.

"Samozrejme, že si robím starosti, keď si..." Povedala a potom náhle stíchla.

Max vo svojej myšlienke povedal: "Ja som ty... ty čo?"

Mlčala v očakávaní toho, čo by Sophia mohla povedať, a pri vete, v ktorej povedala: "Môj učiteľ!", si odfrkla.

Max cítil v Sophiinom hlase zvláštnu nostalgiu, ako keby si na niečo spomenula, keď sa s ním rozprávala. Akoby v jej slovách bol skrytý význam.

Max sa zvedavo spýtal: "Si v poriadku?"

Niekoľko sekúnd mlčala a to Maxa zmiatlo.

"Áno! Ďakujem veľmi pekne za opýtanie!" Odpovedala presvedčivo a potom sa zasmiala.

Ďakujem veľmi pekne? Prečo toľko?“ Max sa čudoval jej reakcii. Táto žena mala talent povzniesť jeho myseľ absurdnými predpoveďami a želaniami, ktoré sa pravdepodobne nikdy nesplnia.

Max potom odpovedal: "Žiadny problém! Koniec koncov, si môj študent!" Vynakladáte veľké úsilie, aby to znelo cool.

Sophia ležérne odpovedala: "Len tvoj študent?"

Pri tej otázke mu srdce bilo tak rýchlo, akoby ho ovládala. Pozrel sa všetkými smermi na svoju izbu bez toho, aby pochopil, čo sa pýtala, a povedal: "Čím iným by si mohol byť?"

Sophia si frustrovane odfrkla a Max nerozumel jej reakcii, keď mladá žena povedala: "Nič, neboj sa, uvidíme sa zajtra v parku!"

A bez toho, aby čakala na odpoveď, zložila hovor. Max bol zmätený, jeho život sa zmenil a práve telefonoval so Sophiou, ale prečo? A aká bola hra tej dámy? Tej noci sen unikol Maxovi pod vplyvom spomienky na Sophiu.