Kapitola 6 Tútor (6)

Max sa pár minút pozeral na vchod do domu, kým pochopil, že Sophia mu nechýba a nepôjde ho hľadať.

Stál na tom mieste sám, videl cestu do mesta a pamätal si, že výstup bol veľmi ďaleko, kým našiel dopravu, a uprostred noci toho veľa urobiť nemohol.

Nemohol si ani zavolať taxík, pretože s tlačením, keď spadol na zem. Rozbil si mobil.

Celý tvoj život sa tomu vyhýbal, a keď to konečne skúsiš, skončíš takto!“ Max sa opakoval, keď začal schádzať z kopca, jeho kroky boli pomalé a cesta bola studená a tmavá.

Nemohol uveriť veciam, ktoré sa mu stali, mal toľko hnevu, že sa mu chcelo plakať od frustrácie, no sklamanie bolo ešte väčšie.

Mesto na jednej strane a tma mu pripomenuli veci, ktoré si myslel, a jeho pocit nedostatočnosti prekreslil jeho sebavedomie. Kráčal a zvuky noci sprevádzali každý krok, zatiaľ čo v jeho mysli nemohol uveriť situácii, v ktorej sa nachádzal.

Prešlo pätnásť minút a na kopci za ním sa objavili nejaké svetlomety, myslel na stopovanie, ale srdce mu poskočilo, keď videl, ako Sophia ťahá nabok.

"Čo sa deje, Max? Prečo si odišiel?!" Spýtala sa s nádychom hnevu v hlase.

To sa chceš vážne pýtať?' pomyslel si Max a pozrel sa na ňu v aute. Keď to povedal, z úst sa mu vydral frustrovaný frustračný úškrn.

"Tvoji hlúpi priatelia ma vyhodili z párty!" Jeho hlas stúpol o niečo vyššie, ako očakával, keď povedal: "Čo si čakal, že urobím?"

Pozrela sa naňho a on pokračoval v chôdzi bez toho, aby venoval pozornosť. Trochu viac pritlačila auto k nemu a povedala: "Len žartovali, nebuď taký citlivý."

Ale čo to s ňou do pekla je?“ pomyslel si Max, keď naňho Sophia vyhrkla tie slová.

"Citlivý?!" S hnevom, ktorý v ňom stúpal, povedal: "Myslíš si, že som citlivý? Rozbili mi telefón, strčili ma na zem a prinútili ma chodiť uprostred noci? Neviem, či je to v poriadku v tvojom dokonalom svete, ale nie v mojom. Nie som taký človek! Nie som ako ty!"

Keď vypustil tieto slová, začal sa vracať do svojej mysle. Myšlienka, že Sophia je navždy stratená, nekontrolovateľne poskakovala, cítil sa zle, ale nebolo to dievča, za aké si myslel. Vtom za sebou začul zvuk dverí a otočil sa. Videl pred sebou plačúcu Sophiu.

"Ako ja?!" A pri tých slovách jej začali stekať slzy po lícach. "Čo o mne vieš?! Veď si ma ani nepamätáš!"

Zmätene sa na ňu pozrel a ona pokračovala: "Takmer dva týždne sa ti už pokúšajú pripomenúť, kto som, snažia sa ti pripomenúť všetky veci, ktoré sme v tom čase robili, a ty to nedokážeš! Aké dôležité bolo pre teba naše priateľstvo?"

Max bol paralyzovaný, keď ju pozoroval.

"Ako sa opovažuješ ma súdiť? Keď nemáš ani odvahu povedať mi, ako sa cítiš!"

Pozrel sa na ňu, paralyzovaný a ona plakala, povedal: "Nechcel som prísť na túto hlúpu párty! Ale nepovedal si mi, čo chceš, tak čo mám robiť? Hádaj!"

Napredoval a nedokázal ovládať svoje emócie. Položil ruky na Sophiine ramená a povedal: "Nepovedal som ti, ako sa cítim, pretože..." Pozrela sa naňho a on pokračoval: "Čo chceš?"

spýtal sa Max, keď sa pozrel na Sophiu priamo do jej očí. Neovládla slzy a povedala: "Chcem, aby si si ma pamätal!" a s tým ju objal, jej pamäť bola stále zahmlená, ale Sophia, ktorú ten týždeň stretol, tam bola.

"Čo chceš?" Spýtala sa podozrievavo.

Maxovo srdce bolo úplne uvoľnené a prvýkrát bez strachu povedal: "Chcem ťa."

Pri týchto slovách Sophiine slzy ustali a obaja sa spojili v pomalý bozk, ktorý upokojil noc.

Keď sa rozišli, obaja sa zdalo, že sa prebúdzajú zo sna a potom Max povedal: "Stále si ťa nepamätám."

Sophia ho láskyplne potľapkala po hrudi a dodala: "Hlúpo!"

Ale než ju ešte raz pobozkal, s láskou dodal: "Ale budem si to pamätať."

O pár minút v Maxovom apartmáne...

Sophia sa na neho hanblivo pozrela. Keď sa chystala prehovoriť, nežne ju pobozkal. Sophia cítila dotyk jeho pier a všetka váha zmizla z jej pliec, cítila, ako sa vznáša na oblaku, keď ju pobozkal muž, ktorého milovala.

Odvrátil sa od nej, pozrel sa na ňu s úsmevom a povedal: "Milujem ťa."

"Poznám nadržanú učiteľku, možno by som ťa tiež milovala," povedala so sladkým úsmevom.

Obaja vošli do miestnosti držiac sa za ruky a on sa s úsmevom spýtal: "Tak... Čo sme teraz? Nemáš niekde schovaného žiadneho priateľa?"

Sophia sa naňho pozrela a potom odpovedala: "Práve teraz sa naňho pozerám," a nežne ho pobozkala, pery sa jej harmonicky pohybovali, keď sa ich jazyky zaplietli jeden do druhého.

Intenzita bozku pomaly rástla. Max vzal Sophiu za ruky a pritisol si ju k telu.

Sophia sa usmiala, keď pocítila Maxovu tvrdosť na svojom bruchu. Rýchlo sa začali vyzliekať.

Vyzliekol jej košeľu a po prvý raz uvidel Sophiine prsia takto a ukázali sa pred ním dokonale, bez rozmýšľania sa na ňu vrhol, aby jej začal vysávať energiu, zatiaľ čo si rozopínala nohavice.

Max jej nemotorne vyzliekol nohavice a uvidel čierne nohavičky ženy, ktorú chcel a jeho p*nis sa nafúklo ako nikdy predtým, silno ju pobozkal, cmúľal jej prsia a začal jej olizovať p*ssy, Sophia sa pozerala na strop, zatiaľ čo Max jej s oddanosťou jedol cont.

Mladý muž nestrácal čas, sekundu po sekunde cmúľala, olizovala a hrýzla Sophiine p*ssy pery, ktorá si ho zúfalo vtiahla do úst a začala ho bozkávať, len aby do nej mladý muž úplne vnikol.

Dievča cítila, ako Maxov vták pevne vchádza do jej v*giny a miestnosť naplnil dlhotrvajúci ston, začal do nej silou vrážať a dievča zastonalo pri každom údere jeho bokov, ktorý Max od rozkoše prehral, zatiaľ čo jeho vták bez prestania poskytoval Sophii potešenie.

Nechty zaborila do chrbta svojho priateľa a hrýzla mu krk kvôli intenzite každého pumpovania.

Max do nej stále narážal, až kým už nedokázala myslieť priamo. Narazil do jej panvy a prinútil ju vyskočiť zo Sophiinho centu.

"Viac tlmeného! Rýchlejšie!" Dožadovala sa nahlas.

Max ju dokonale nasledoval, až kým nahlas nezastonal a neuvoľnil sa v nej. Čoskoro sa k nemu pridala Sophia, ktorá ho hrýzla do ramena, aby potlačila svoj výkrik.

"Prepáč," zachichotala sa Sophia cez ťažký dych uspokojenia. Stopa po uhryznutí na jeho ramene bola do očí bijúca a ľahko sa dala spozorovať.

Sophia ho olízla, aby zmenšila jeho bolesť, a bol to od nej nesprávny krok. Pretože hneď ako to urobila, Max ju objal, potom s ňou pohol a postavil ju na štyri nohy.

"Max?!"

"Správaj sa. Toto je pekný pohľad," povedal hlasom s nezamaskovanou žiadostivosťou. Max sa pozeral na jej nahé a*s, predtým ako si zahryzol do zadku.

Predtým, ako mohla Sophia predstierať, že je nahnevaná, zastonala od rozkoše, keď ju Max začal tak hrubo šukat.

Vtedy a tam vedela, že Max len predstiera, že je slušný chlap. Odmietol ju počúvať a pokračoval v šukání, ako keby zajtrajšok nebol. Akoby to bol jeho spôsob pomsty za frustrácie. Pravdepodobne to bol aj jeho spôsob, ako ju označiť.

Bolo to prvýkrát, čo sa Sophia takto cítila. Že ju niekto tak veľmi chcel. Znelo to zúfalo, ale aj tak úžasne.

Sophia už nedokázala držať krok s org*sms, ktoré dostávala jednu za druhou. Jej hlas sa zmenil na chrapľavý, keď zastonal, keď dosiahla stav úplnej rozkoše.

Vyčerpaná padla na posteľ, keď jej zmysly zostúpili z nebies, kam boli vzaté.

Maxovo spotené telo sa jej prilepilo na chrbát a pobozkal ju na krk.

Vzala za ruku, kto bude teraz jej priateľom a so spokojným úsmevom.

Povedala a pobozkala ho na ústa: "Zdá sa, že môj nadržaný učiteľ má ešte veľa čo učiť, okrem toho, že si ma pamätá."

~Koniec-