Kapitola 7
Staré časy? Vtedy sa vždy cítila neviditeľná, keď sa všetci stretávali s Carmelou a získavala všetku jeho pozornosť, teraz sa bude cítiť ešte horšie.
"Pokračujte, dnes ráno mám stretnutie s vdovami zo svorky," odpovedá Leila a odvracia zrak od jeho očí.
"Leila."
Prísnosť Tatumovho hlasu ju núti otočiť sa, snaží sa udržať svoje emócie pohromade.
"Áno."
Tatum uzatvára medzeru medzi nimi a hľadí jej hlboko do očí, akoby hľadel do jej samotnej duše. Leilina hruď sa pomaly dvíha, premýšľa, či na ňu prišiel, no on nič nepovie a nežne potichu odíde z miestnosti, dá jej jemný bozk na čelo.
Neskôr v ten deň Leilu prebudí z jej spánku zvuk smiechu spoza jej spoločnej izby s Alfou. Hlasy sú viac než známe, ona vie, že by mala predstierať, že spí a nechodiť tam, ale jednoducho sa nemôže držať späť.
Vyjde z izby a na jej prekvapenie sa smiech ozýva z izby priamo oproti tej ich. Vybrala izbu na prízemí pre Carmelu, prečo sa jej smiech a Tatum ozývajú z tejto izby?
S tlčúcim srdcom a chvejúcimi sa rukami jemne tlačí na dvere.
"Leila!" Carmela kričí so vzrušeným úsmevom na tvári.
Leila sa usmeje a pozrie sa priamo na Tatuma, no on odvráti pohľad, jeho sexi tvarovaný chrbát je otočený k nej, keď pokračuje v maľovaní steny. Polovicu jeho tela pokrývala farba rovnakej farby, aká zašpinila Carmelinu ruku.
"Nemusela si mi dovoliť zostať s tebou Leila.. mohla by som to zvládnuť sama," hovorí Carmela a uslzené oči hľadia po svojom novom priestore.
"To nič, len sme tak šťastní, že si späť," odpovedá Leila s úsmevom, no netrvá to naozaj dlho. Nemala do toho slovo.
Leila a Carmela boli neoddeliteľné, keď vyrastali, skutočné najlepšie kamarátky, ktoré sa narodili v ten istý deň, nosili zladené oblečenie a často si ich mýlili s dvojčatami napriek ich odlišným črtám, ale keď dovŕšili desať rokov a Carmela získala znak fénixa, každé dievča v smečke chcelo byť jej priateľkou a ona sa Leilu vždy pomaly zanedbávala, kým sa len zriedka videli ako tá Lesila, Lesila od. nová skupina priateľov.
Carmelini noví priatelia sa posmievali a šikanovali Leilu za to, že je nešikovná, a Carmela sa pridala a smiala sa jej, karhala ju, aby vyrástla. "Najlepšia priateľka ďalšej Luny nemôže byť nejaké plaché dievča." Bola to pieseň, ktorú jej Carmela vždy spievala a Leila sa snažila byť viac ako oni, spoločenská a pompézna, no čím viac sa snažila, tým viac zlyhala a nakoniec to vzdala.
Tá noc však všetko zmenila. Po smrti Leiliinho otca, približne v čase, keď Carmela získala svoje znamenie, Leilina matka len ťažko dokázala uživiť ich rodinu a na rozdiel od iných dievčat, ktoré nosili drahé šaty a diadémy na oslavu svojej zmeny a osemnásteho roku, Leila zostala doma študovať, ale k jej najväčšiemu prekvapeniu sa objavila jej odcudzená najlepšia kamarátka so šatami a diadémom, na ktorý boli zvyknutí na oslavu svojich ôsmich narodenín. batoľatá.
Leila bola nesmierne nadšená, že získala späť svoju najlepšiu kamarátku. Akoby všetky tie roky medzi nimi boli len zlý sen. Ukázalo sa, že nočná mora sa práve začala:
Leila nielenže opäť stratila Carmelu, ale tiež sa prebudila, keď jej vlk odišiel.
Po pravde je šťastná, že má Carmelu späť, už sa nebude cítiť tak vinná za celú vec, ale premýšľa, či ich priateľstvo môže pokračovať tam, kde ho opustili. Táto žena ju skôr či neskôr nahradí ako Luna, zaujme svoje právoplatné miesto ako manželka Alfa Tatuma.
Naozaj to všetko zvládne a zostane skutočnými priateľmi s Carmelou bez toho, aby v sebe prechovávala nejakú formu odporu alebo horkosti? Nechce byť taká kamarátka.
Odvrátila pohľad od Carmely a cítila, ako ju zaplavila vlna smútku. V týchto nadchádzajúcich dňoch musí zostať silná, budú pre ňu smrteľné, pretože jej rozhodnutia by ju mohli stáť manžela , najlepšieho priateľa a nevinné dieťa.
"Povedz mi Leila, čo máš najradšej na tom, že si Luna?" pýta sa Carmela vzrušene a oči jej prekypujú jemnou škodoradosťou.
Leila si želá, aby mohla povedať Carmele pravdu, ale ako povie žene, ktorej ukradla život, že najradšej na krádeži jej života je byť s mužom, za ktorého sa mala vydať.
"Nepovedala by som, že mám obľúbenú vec, ale schopnosť uspokojiť potreby členov svorky je niečo, za čo som vďačná," odpovedá Leila pokojným tónom.
„Vždy si bol taký milý , škoda, že si prišiel o vlka, s ním by si bola lepšia Luna,“ odpovedá Carmela namosúreným tónom a zatvárajú sa jej oči.
Leila šokovane a neveriacky trhne hlavou dozadu, prižmúri oči na Carmelu a vypočítavo sa na ňu pozrie.
Ako to zistila? Len hŕstka ľudí pozná jej...
Jej oči sa upierajú na Tatuma, musel to byť on. Musel Carmele povedať všetko, možno aj to, ako klamal, aby ju zachránil pred členmi svorky. Prečo by jej to Tatum robil? Nemohol by aspoň zakryť jej hanbu a nechať ju, aby si zachovala dôstojnosť predtým, ako sa s ňou rozvedie?
Je pre neho taká bezcenná a bezvýznamná?