Kapitola 38
Leila sa pozrie na Carmelu a jej oči sú plné výčitiek svedomia, no Carmeline slová na ňu sotva zapôsobia.
Stále hovorí, že nechce byť Lunou, ale jej činy by nasvedčovali niečomu inému, ale teraz nie je miesto na takéto výčitky.
Okrem toho, rovnako ako ona, aj Carmela je v tomto všetkom len obeťou, mala byť vydatá za Tatuma, mala byť Lunou, pripravovala sa na to polovicu života, len aby jej to vytrhli.