Kapitola 218

Leila otvorí oči, nie je si istá, ako dlho spala, ale jediné, čo si všimne, je, že bolesť je preč, už ju aj tak necíti a jej vlk je úplne prítomný, ale smutný, veľmi smutný.

Zastoná a otočí sa doľava, aby videla Amaru, ako tvrdo spí vedľa nej, a usmeje sa, srdce jej zaplaví teplo a pobozká Amaru do vlasov.

Celý svet ju môže opustiť, no ona si je istá, že jej dcéra ju nikdy neopustí.