Kapitola 239
Nie
Stála som nad prázdnymi postieľkami v detskej izbe a stále som nebola šťastná, že tu dnes večer budú spať dvojičky. Aj keď som vedel, že je to v ich najlepšom záujme, stále to bolelo.
"Myslel som, že ťa tu nájdem." Okolo mňa sa ozýva Damienov hlboký hlas, vďaka čomu je miestnosť prázdnejšia, než je. "Vieš, že dnes večer mám službu."