Kapitola 215

Alexandra znova otvorila zadné dvere a zazrela na vlka opretého o strom na okraji lesa. Bolo dávno po poludní a od jej otca ani od ľudí, s ktorými odišiel, sa neozvali. Nyx zavrčala a stávala sa nepokojnou. Mala svojho vlka počúvať od začiatku.

Nyx nebola veľmi výrečná, ale dokonale chápala emócie svojho vlka. A nepomáhalo jej ani to, že sa jej pod kožou sypalo niečo iné, pripravené prasknúť. Znepokojovalo ju to, keď sa zobudila, ale teraz sa musela obávať dôležitejších vecí. Úzkosť robila čakanie neznesiteľným.

Otec ju vždy učil postaviť sa za seba, takže akékoľvek klebety, ktoré sa o Zekovi šírili, ho nemali viesť k takým extrémom. Bolo ľahké dokázať, že je nevinný. Prečo mala pocit, že jej niečo uniká?