Kapitola 111
Alexandra sa zasmiala. Sedela oproti svojmu imaginárnemu Zekovi, s ktorým sa úžasne rozprávalo. Takáto slobodná nebola odkedy prišla na Akadémiu Phoenix a jeho suchý zmysel pre humor ju rozosmial...
No, nemala ani tušenie. Slnko stále svietilo na oblohe a ona vedela, že je to všetko len výmysel, takže na základe toho nemohla posúdiť, ako dlho už bola v izolácii. A hoci aj tento Zeke bol výmyselný, nemohla si pomôcť a premýšľala, aké by to bolo, keby to bol on skutočný.
Rozhovor bol ľahký a bezstarostný. Nesmerovala ho k tomu, čo si predstavovala, že sa deje s jej telom v tej tmavej miestnosti, alebo čo sa teraz deje so Zekem.