Kapitola 24

Svoje srdce mu dala už dávno, položila mu ho k nohám a on ho zdvihol, dal jej nádej, nádej, že sa oň bude starať, starať sa oň a vážiť si ho, ale v momente, keď sa jeho prvá láska vrátila, hodil ho na podlahu a rozdrvil pod nohami.

Obráti sa na Kelvina s ironickým pohľadom v očiach.

"Môžem ti zveriť tajomstvo? Tajomstvo, ktoré si musíš vziať do hrobu."