Kapitola 98

Bez ohľadu na to, ako veľmi som sa snažil oddialiť nevyhnutné, potreboval som to urobiť. Ak by ma chcela pokarhať, radšej by som to mal za sebou, ako sa utápať v neporiadku, ktorý som mal na mysli. Zhlboka a zhlboka som sa nadýchol, vošiel som do paláca a po zvyčajnej ceste som sa dostal do kráľovninej salónika.

Musím sa ospravedlniť. Uznesenie ma uzemnilo. Musí vedieť, že som sa otočil, vstúpil som do režimu plnej obrany a čo najrýchlejšie som vnímal svoje okolie. Z nejakého konkrétneho dôvodu som cítil ten najzvláštnejší pocit, keď sa mi niekto vryl do duše so zlomyseľným úmyslom, ako keby sa na mňa niekto chystal vrhnúť.

Nikto tam však nebol.