Kapitola 23
Mia POV
Bol som sám.
Obklopený čiernočiernou tmou, kde som videl len prázdny priestor predo mnou a jediné, čo som cítil, bol trpký chlad, ktorý ma pichal na koži ako milióny ihiel tenkých ako žiletka. Kráčal som... a kráčal... a kráčal som to, čo mi pripadalo ako kilometre, hľadajúc niečo, čo sa vždy zdalo byť mimo dosahu.