Kapitola 5

Alexander POV

"Prebuďte sa, Vaša Výsosť."

Ten hlas... Spoznal som ten hlas... a bol to ten, ktorý som nechcel počuť. Zamračený som sa prevrátil na brucho a zaboril som sa čo najhlbšie do postele. Nebol to nikto iný ako Benjamin, môj primárny Beta usilovný a spoľahlivý ako vždy, ktorý pri mne slúžil tak dlho, ako som si pamätal, a ktorý verne pomáhal riešiť moje rôzne kráľovské záležitosti.

Bol to môj najdôveryhodnejší sprievodca... a momentálne nevítaný hosť.

Potichu som ho vyzval, aby odišiel.

Tentoraz ticho prerušilo hlasné zaklopanie, až som sebou trhla. "Princ Alexander, je čas vstať."

zastonal som. Ten muž bol očividne hrozný v čítaní miestnosti. Slepo som sa načiahol na druhú stranu postele v očakávaní, že sa jej dotknem... hľadal som jej upokojujúce teplo... ale moja ruka padla na studený matrac.

Huh... vydesila ju prítomnosť mojej Bety?

Ešte v polospánku som sa natlačil na lakte a cez zakalené oči som pomaly prezeral miestnosť. Bola tu šanca, že je stále tu a skrýva sa niekde na dosah. Možno aj ona bola po udalostiach zo včerajšieho večera v šoku.

Na nohách postele nič nestálo.

Pri okne nikto nebol.

Dvere do kúpeľne boli dokorán otvorené, vnútro zahalené tmou. A jej vôňa, ktorá bola minulú noc taká bohatá a silná, sa zredukovala na nič iné ako na pár chumáčikov vznášajúcich sa vzduchom.

Tak predsa odišla...

S ťažkým povzdychom som rezignoval, aby som vstal a pripravil sa na odchod, ignorujúc tupú bolesť v hrudi. Nedbalo som sa nahodila a odkráčala do kúpeľne, aby som bola trochu reprezentatívnejšia. Keď som sa však pozrel na seba do kozmetického zrkadla, uvidel som zreteľné znaky roztrúsené pozdĺž spoja medzi mojím krkom a ramenom a po celej kľúčnej kosti... nahnevané, malé červené vrúbky.

Modriny? Možné, ale... nie. Nie, toto bolo niečo iné.

Tá malá minx, uvažoval som s úsmevom a zľahka sa dotkol škvŕn. Podľa vzhľadu neboli dosť hlboké na to, aby nabrali krv, ale žiadna žena sa ma nikdy predtým neodvážila takto označiť.

Ako Alfa princ som, samozrejme, mal svoj spravodlivý podiel na ženách.

Sexy na jednu noc teda neboli za múrmi paláca nezvyčajné.

Ale pokojne môžem povedať... nikdy som nestretol nikoho ako Mia a nikdy som sa necítil tak živý, ako keď som bol s ňou. Ako bolo možné, že zdanlivo obyčajná omega tak vyvolala moje teplo, keď sa žiadna Alfa dcéra nikdy nepriblížila? Spustiť vlčiu ruju bolo niečo výnimočné – nedokázal to len tak hocikto.

Môj pohľad sa presunul na prázdnu posteľ, viditeľnú z miesta, kde som stál. Stále som si ju vedel predstaviť... krásnu, bez dychu, ako sa podo mnou chvela rozkošou.

Včerajšia noc pre mňa niečo znamenala. Cítila to rovnako?

Odhodlane som nastavil čeľusť. Vedel som, čo musím urobiť.

Bez toho, aby som strácal ďalšiu chvíľu, som sa dal do poriadku. Navlhčenou rukou som si prešiel po vlasoch, aby vyzerali o niečo menej ošúchane, zastrčil som si košeľu späť pod opasok a zapol pokrčenú košeľu... aj keď som sa rozhodol nechať dva vrchné gombíky rozopnuté a nenápadne som predviedol svoje trofeje zo včerajšieho večera.

"Benjamin, poď sem."

Môj Beta rýchlo vošiel do hotelovej izby a sklonil hlavu. „Je všetko v poriadku, Vaša Výsosť?

"Potrebujem, aby si pre mňa niečo urobil."

"Samozrejme."

„Nájdite omega dievča menom Mia,“ povedal som a voľne si omotal kravatu okolo krku. "Musím ju znova vidieť."

Mia POV

Od tej osudnej noci ubehlo pätnásť dní.

Deň toľko očakávanej Sophiinej oslavy osemnástich narodenín bol konečne tu a celé sídlisko Moonstone bublalo vzrušením. Nielenže to bolo na oslavu dcéry našej Alfy, ale bol to aj deň, kedy sa naša svorka po prvýkrát ocitne v prítomnosti veľmi váženého princa Alfa Alexandra. Nestávalo sa to každý deň, keď sa naša druhotriedna svorka stretla s kráľovskou hodnosťou, takže toto bude určite jedna z kníh.

Ach, a aký by to bol deň.

Prešlo pätnásť dní a ja som tu bola, zabarikádovaná v kúpelni v našej najväčšej banketovej sále v baliarni... s pozitívnym tehotenským testom.

Ako k tomu došlo?

No, môj mesačný návštevník mal prísť presne týždeň po tej noci... a nikdy neprišiel. Dnešok bol mojou jedinou šancou na slobodu, zatiaľ čo sa všetci rozptyľovali pri organizovaní večierku v banketovej sále, a tak som využil svoju chvíľu po týždni neustálych starostí. Skryl som sa pod klobúkom a maskou na tvár, vykradol som si kúpiť tehotenský test z neďalekej drogérie a čo najrýchlejšie som sa rozbehol späť, aby som sa zamkol v kúpeľni.

O tri minúty neskôr... a tu som sa dozvedela, že budem mama.

Pravdaže, boli tam náznaky.

Nielenže mi meškala menštruácia, ale počnúc dvoma dňami som si všimol slabé vydutie v bruchu, ktoré tam predtým nebolo. S odstupom času mala byť najlogickejšia odpoveď tehotenstvo... no nechcelo sa mi veriť, že to mohlo tak rýchlo napredovať. V skutočnosti to bolo dosť výrazné, že som sa obával, ako budem musieť vysvetliť náhly prírastok hmotnosti.

Až Sophia nechtiac zachránila situáciu.

Otca nepotešilo, keď sa dozvedel, že sme si v ten deň v nákupnej štvrti hlavného mesta nekúpili nové šaty, a tak mi Sophia musela nájsť niečo zo svojho osobného šatníka. Šaty, ktoré po mne s nevôľou hodila, boli... prinajmenšom nekvalitné, s ich zastaranými vzormi a sivobielou farbou, ktorá bola očividne kedysi čisto biela. Stará tenká látka tiež vyzerala dosť nevkusne, ale nenašiel som ju v sebe, aby som ju reklamoval alebo sa staral.

Šaty už boli sakra lepšie ako tie, ktoré som zvyčajne nosila.

Navyše sa zdalo, že dostatočne slušne skryje môj malý, no stále rastúci detský hrbolček. To je oveľa skôr, ako som očakával pre vlkolačie dieťa!

Zdalo sa mi, že tieto dve malé čiarky ma zosmiešňujú, keď som držal test s trasúcimi sa rukami. Čoskoro budem mať iný život, o ktorý sa budem musieť starať, okrem mojej krutej rodiny. Ako som mala priviesť dieťa do domácnosti... do sveta, kde som nemala udržateľnú budúcnosť?

Chcelo sa mi zvracať, nie som si istý, či to bolo kvôli nervom alebo rannej nevoľnosti.

A predsa som sa pristihla, ako zvláštne očakávam príchod tohto malého života. Keď som sa s jemnou zvedavosťou dotýkal svojho brucha, chcel som sa stretnúť s dieťaťom, ktoré vyplynulo z najkomplexnejšej noci mojej existencie.

"Mia?"

Preľaknutý som si prehodil ruku na ústa, aby som bol ticho. To bol Sophiin hlas za dverami stánku. Nebol som pripravený ju vidieť - ešte nie. Zároveň som vedel, že moje mlčanie jej len potvrdí, že v stánku som ja.

Nemohol som vyhrať ani tak.

"Dnes nepotrebujeme tvoju lenivosť. Poď von!"

Stánkom otriaslo hlasné klopanie na dvere. Nechcela prestať a ja som ten test potreboval skryť! Vo svojom zhone som hodil test do koša a modlil sa k čomukoľvek a všetkému

Mohol som si myslieť, že by to nechala tak.

Neochotne som otvorila dvere a tam stála Sophia, bohato nalíčená ako pravá Alfa dcéra a netrpezlivo na mňa hľadela.

Snažil som sa ležérne postaviť tak, aby som jej bránil vo výhľade. "Potrebuješ niečo?"

Zamračila sa. "Čo si robil?"

Nadýchol som sa. "Len som sa potreboval upokojiť pred príchodom hostí." Nebolo to úplné klamstvo, ale večierok mi momentálne nebol hlavný záujem.

"Čo si vyhodila do koša?"

"Nič, len nejaké vreckovky-"

Ale skôr, ako som to stihol dokončiť, Sophia ma odstrčila nabok a vynútila si cestu do kabínky, pričom sa zamerala na odpadkový kôš. V panike som bojoval, aby som ju odtiahol, ale nepohla sa. A keď sa otočila, tehotenský test v ruke... Vedela som, že končím.

"No, dobre, dobre." S posmešným smiechom predo mnou zavesila test. "Zdá sa, že som našiel tvoje malé tajomstvo, mami."