Kapitola 128
XADEN POV
Skôr ako moja myseľ stihla pochopiť, čo sa deje, moje telo sa samo od seba vymrštilo z Lucasovej cesty útoku.
Trvalo mi pár sekúnd, kým som chytil dych z toho náhleho pohybu, s vyvalenými očami, keď som hľadel na môjho brata, ktorý bol teraz podľa všetkého primerane naštvaný. Jeho zaťatá päsť sa stále vznášala tam, kde som pred pár sekundami bola moja hlava. Bez mojich mnohých rokov zdokonaľovania tréningových a bojových inštinktov by som bol v bezvedomí hromadou na podlahe telocvične. Lucas mohol byť jemnejší z nás alfa princov, ale aj tak zabalil celkom pôsobivý úder, keď si to situácia vyžadovala.