Uygulamayı İndir

Apple Store Google Pay

Zoznam kapitol

  1. Kapitola 1
  2. Kapitola 2
  3. Kapitola 3
  4. Kapitola 4
  5. Kapitola 5
  6. Kapitola 6
  7. Kapitola 7
  8. Kapitola 8
  9. Kapitola 9
  10. Kapitola 10
  11. Kapitola 11
  12. Kapitola 12
  13. Kapitola 13
  14. Kapitola 14
  15. Kapitola 15
  16. Kapitola 16
  17. Kapitola 17
  18. Kapitola 18
  19. Kapitola 19
  20. Kapitola 20
  21. Kapitola 21
  22. Kapitola 22
  23. Kapitola 23
  24. Kapitola 24
  25. Kapitola 25
  26. Kapitola 26
  27. Kapitola 27
  28. Kapitola 28
  29. Kapitola 29
  30. Kapitola 30

Kapitola 4

ZAIA.

Na druhý deň prichádzam do Pack Hall skôr. Sebastian napísal, že pošle auto, ale ja odmietam s tým, že sa tam dostanem sám.

Obliekla som si jednoduché čierne šaty a mama mi vlasy zopnula do úhľadného drdola.

" Si si istý, že nechceš, aby som ťa sprevádzal dovnútra?" pýta sa mama a drží ma za ruky.

Prikývnem: "Budem v poriadku, počkaj tu na mňa."

Nechám ju vonku, zamierim dnu a vyberiem sa na tretie poschodie. Čudujem sa, že nezmenil PIN kód. Možno zabudol.

Blížim sa k Sebastiánovej kancelárii, chystám sa zdvihnúť ruku, aby som zaklopal, keď začujem zvnútra zvuk rozprávania.

" Ale ja chcem byť tu." Ozve sa Annalisein sladký hlas. Stoná a ja si dokážem predstaviť, ako sa našpúlila, ako keby bola dieťa zbavené svojej obľúbenej maškrty.

" Toto je medzi mnou a Zaiou." Keď to bude hotové, stretneme sa vonku."

Annalise chce očividne zostať a byť svedkom toho, ako ma Sebastian odmieta.

Obrovskej časti sa mi uľavilo, že ju odmietol. Už toto je ponižujúce a ak jej Sebastian dovolí zostať a vidieť, ako trpím tým odmietnutím, bude to pre ňu len čerešnička na torte.

Už mi všetko zobrala, no stále nechce premeškať šancu mi ublížiť.

" Dobre teda." Počujem ako hovorí.

Dvere sú povytiahnuté a ja stojím tvárou v tvár Annalise.

Pozrie sa na mňa, na svojej peknej tvári má samoľúby úsmev, ale vyzerá len škaredo. Nepovedala ani slovo, keď odchádzala, jej rameno udrelo do môjho.

Pozerám sa na jej chrbát, keď si pre seba bzučí. Samozrejme, pre ňu je toto odmietnutie niečo na oslavu.

Pozerám sa dopredu na miesto, kde sedí Sebastian za stolom. V námorníckom obleku vyzerá ako fešák, no jeho tvár je bez emócií.

Vojdem dnu a zavriem za sebou dvere. Sebastián sa postaví a podíde ku mne, keď sa mi pozrie mŕtvemu do očí.

Vzduch napĺňa napäté ticho.

"Postarať sa o drink?" Pýta sa, berie dva poháre z baru a berie fľašu môjho obľúbeného vína.

" Nie, ďakujem." hovorím potichu. Nemôžem piť, pretože som tehotná.

Môže zachrániť víno a oslavovať s Annalise. Jeho nálada sa pri mojom odmietnutí okamžite stmavne a naleje si plný pohár a vypije ho jedným ťahom.

" Tak nech máme toto odmietnutie za sebou." Povedal chladne a položil pohár silnejšie, ako je potrebné.

Zhlboka sa nadýchnem, srdce mi búši, keď sa pripravujem, ako najlepšie viem. "Poďme." odpovedám a v očiach sa mi blýska odhodlaním.

Neukážem mu, ako ma to láme.

Chvíľu ma pozoruje, žiadne emócie neprejavujú.

" Ja, Alpha Sebastian King of the Dark Hollow Falls Pack, odmietam ťa, Zaia Toussaint, ako svoju kamarátku a Lunu."

Zalapám po dychu, keď mi bolesť trhá hruď a cítim, ako ma pretrháva násilný ťah puta, no držím hlavu zdvihnutú a odmietam kŕmiť Annalise samoľúby víťazný pohľad, keď sa spolu smejú na tomto momente.

Sebastian ma sleduje, skoro akoby si nemyslel, že to dokážem.

"Ja Zaia Toussaint, bývalá Luna z Dark Hollow Falls Pack, prijímam tvoje odmietnutie, Alpha Sebastian King." Kňučanie opustí moje pery, keď cítim, že sa posledné vlákna medzi nami pretrhli, a ja som zostal v agónii. Chytím sa za krk, cítim, ako horí.

" Prijal si." V diaľke mrmle, ale nemôžem sa sústrediť, pretože bolesť sa stupňuje, ťažko sa mi dýcha. Zrak sa mi zatemní a otočím hlavu, aby som sa pozrel na muža, ktorého som kedysi nazýval svojím.

Naše pohľady sa naposledy stretnú, kým podľahnem bolesti...

—–

Nepretržité pípanie stroja ma núti otvárať viečka. Celé telo ma bolí, ako keby som bežal maratón.

Z pier mi vyšiel ston, keď som sa obzrel a videl, ako sa Valerie a mama rozprávajú. Otočia sa a pozerajú na mňa.

" Si hore, Zaia!" Mama hovorí, keď sa ku mne ponáhľa.

" Pani Waltonová, prosím, dovoľte mi vykonať nejaké testy."

Prinútim sa k úsmevu, aby som povedal mame, že som v poriadku, keď tu ležím, na hrudi mám obrovskú dieru a časť zo mňa sa chce vzdať.

"Sú moje deti v poriadku Valerie?" zašepkám.

„ Áno, sú silnejší, ako si myslíš. Mali by ste sa o seba viac starať. Si stále slabý a máš nízky krvný tlak.“ nadáva Valerie. „Takže ťa odmietol a ty si mu to dovolil? Prečo si mu nepovedala, že si tehotná?"

Mama zavrie dvere a dáva pozor, keď sa na nás váhavo pozerá.

" Bolo by mu to jedno." Odpoviem, odvrátim hlavu a snažím sa zakryť slzy.

Keď dokončí testy, nastane napäté ticho.

„ No, máš to šťastie, že nie si na tom horšie. Na chvíľu sa budete cítiť slabí, ale udržujte si energiu a neprestávajte jesť. O pár týždňov sa možno budete cítiť lepšie fyzicky, ale psychicky, to nemôžem povedať.“

„ Ďakujem, opäť si ma zachránil. Môžem vás požiadať, aby ste nikomu nehovorili o mojom tehotenstve? Dokonca aj Sebasovi... Alfovi. Pôjdem ďaleko." hovorím potichu. Už ho nemôžem volať Sebastian.

Odmlčí sa, pero má pritlačené k papieru na schránke, než si povzdychne a prikývne.

" Napadlo ma to, ale si si istá, Zaia, že si stále naša Luna."

Trpko sa usmievam. "Luna? To už nie je môj titul."

Položí schránku a nakloní hlavu. "Vždy budeš Luna pre mňa a pre mnohých v tejto svorke." Ver mi."

už si nie som taký istý…

" Kedy môže opustiť nemocnicu?" pýta sa mama.

„ Povedal by som, že môže odísť, ale keď to urobí, uvedomte si, že potrebuje pokoj na lôžku. Aspoň dva týždne. Prosím."

" Neboj sa, postarám sa, aby to urobila." Mama rozhodne hovorí. "Opustíme toto miesto."

" Kam pôjdeme?" pýtam sa potichu.

„ Kdekoľvek, len nie tu. Ak nechceš, aby to vedel, musíme odísť skôr, než si uvedomí, že nosíš jeho deti."

prikývnem. „Áno, to je najlepšie...“

„ Dobre, zavolám si taxík. Nebudem dlho. Postaraj sa o ňu, doktor." Mama sľubuje skôr, ako sa ponáhľa z izby.

Valerie si povzdychne. "Si si tým istý?"

„ Áno,“ odpoviem a nechápavo hľadím na stenu pred sebou.

Vnútri sa cítim mŕtvy.

Potľapká ma po ramene a ťažko si povzdychne. Zapípa jej pager.

" Vrátim sa." Povedala a venovala mi malý úsmev, než sa ponáhľala z izby a ja som zostal sám.

Časť zo mňa dúfala, že ma príde navštíviť Sebastian... Omdlela som pred ním, ale on je naozaj rád, že sa ma zbavil.

Zrazu sa dvere otvorili a moje srdce na zlomok sekundy poskočilo, mysliac si, že možno, len možno, je to on, ale na moje zdesenie vchádza dnu Annalise.

„ Och, to je teda pravda! Predstieral si, že omdlieš, len aby si si získal sympatie a oddialil odmietnutie?" Pohŕdavo sa uškŕňa.

Zahryznem si do vnútra líca, keď sa na ňu pozriem. „Neboj sa, on ma odmietol a ja som to prijal. Vyhral si." Snažím sa skryť svoju bolesť.

Len na sekundu vyzerá prekvapene a potom sa veselo usmeje.

" Och? No, to je skvelé...“ Povedala a pristúpila k posteli. "V našich životoch pre teba nie je miesto, najmä preto, že sa čoskoro staneme rodičmi."

Zalapám po dychu, nedokážem skryť bolesť, keď hľadím na jej brucho, keď ho jemne hladí.

" Čo?"

Podviedol ma...

„Bolí to? Vedel si, že tvoj muž bol so mnou zaneprázdnený, keď si sa doma hrala na dobrú manželku?" Vysmieva sa. "Čo si myslíš, že sa dialo celé tie noci, keď prišiel domov neskoro?"

Otváram ústa, chystám sa odpovedať, nechcem, aby videla, ako veľmi mi ubližuje, keď počujem mamu nadávať.

„ Ach, pozri, do nemocničnej izby sa dostal špinavý šváb! Celé miesto potrebuje sterilizáciu!” Hovorí a Annalise sa otáča.

" Myslíš mňa?" Pýta sa obviňujúco.

„ Samozrejme, že áno! V živote som nevidel škaredšiu ploticu! Vyzeráš presne ako tvoja matka." Mama sa uškrnie a založí si ruky v bok: „Myslíš si, že budeš pekná, keď si nalíčiš a oblečieš pekné šaty? Prejavia sa vaše skutočné farby. Teraz vypadni! Moja dcéra nie je v poriadku a lekár mi dal jasne najavo, že by nemala byť medzi škodcami!“

Skryjem úsmev, keď tam Annalise stojí s otvorenými ústami.

" M-Môj otec sa o tom dozvie!"

"Ó, prosím, rád by som videl, čo robí!" Mama cvakne späť. Annalise hlava sa ku mne otočila a vrhla na mňa posledný pohľad, než vybehla z miestnosti.

„ Poď, taxík tu bude o pätnásť minút. Viete, že tu nie je takmer žiadny signál. Možno budem musieť zmeniť sieť,“

Slabo sa na ňu usmejem. "Ďakujem." poviem potichu, keď sa posadím.

Zastaví sa a pozrie na mňa. Kútiky očí sa jej zvraštili, keď sa na mňa vrúcne usmeje.

„ Na čo iné sú matky? Vždy tu budem." Povedala jemne, keď mi pomáhala vstať z postele. "Teraz poď, pôjdeme dole."

Prikývnem a dovolím jej viesť cestu z nemocnice. Cítim na sebe pohľady, ale neobťažujem sa obzrieť sa späť. Budem sa len tešiť.

Sebastian a Annalize môžu zostať šťastní, spolu.

Vyhráš Annalise, je celý tvoj.

تم النسخ بنجاح!