"Slečna Walkerová, nemám príliš veľa požiadaviek na svoju priateľku. Všetko, čo musíte urobiť, keď sa vezmeme, je opustiť prácu a byť ženou v domácnosti na plný úväzok. Moja práca je únavná, musíte sa o mňa vedieť dobre postarať. Budete ma tiež musieť pochváliť, keď budeme vonku. Zarábam dosť veľa mesačne. Môj mesačný plat je 1600 dolárov za vaše životné náklady. 0 dolárov mesačne vám dávam 1600 dolárov. Je to dosť veľa, ale nechcem nič z toho premrhať.“
Lara Walker sedela na druhej strane jedálenského stola a pila čaj. Osoba, ktorá hovorila, bola dnes jej rande naslepo.
"Som s vami celkom spokojný, slečna Walkerová. Čo si o mne myslíte?" Muž sa zvrátenými očami pozrel na Lařinu jemnú tvár. Na tvári mal sebavedomý výraz.
Natiahol ruky v snahe chytiť Laru za ruky, ktoré boli na stole, ale Lara rýchlo stiahla ruky, keď videla, o čo sa muž pokúšal.
Lara sa na neho usmiala, zdvihla šálku na stôl a potom naliala mužovi čaj.
"Prepáč, ale nie som s tebou spokojný."
Muž sa na ňu pozeral rovnakým zvráteným pohľadom, odkedy prišla. Tiež sa jej niekoľkokrát pokúšal dotknúť. Lara to už nevydržala.
Postavila sa a potom si zobrala tašku.
Keď muž videl, čo Lara robí, rýchlo zakričal: "Objednal si všetko toto jedlo. Objednal som len čaj. Za toto všetko môžeš zaplatiť!"
Jedlo si objednala Lara, no ani nezahryzla. Jediné, čo urobila, bolo, že vypila čaj. Namiesto toho muž väčšinu jedla zjedol.
Lara sa s takým človekom nechcela hádať. Zaplatila za jedlo a otočila sa na opätkoch na odchod.
Nebyť toho, že jej stará mama bola vážne chorá a chcela ju vidieť vydávať sa, namiesto toho, aby ju matka predala náhodnému človeku za vysokú cenu nevesty, Lara by nešla na rande naslepo.
Lara si povzdychla a chystala sa vyjsť z reštaurácie, no práve vtedy počula, ako jej zazvonil telefón.
Zdvihla telefón, aby sa pozrela. Vtedy videla, že jej neznámy muž poslal súkromnú správu.
"Chceš sa vydať?"
O pol hodiny neskôr sa Lara objavila pred úradom pre občianske záležitosti a nervózne sa hrala so šatami.
Osoba, ktorá jej poslala správu, mala na displeji čisto čierny obrázok. Muž jej povedal, že potrebuje niekoho, kto by sa oženil, a že bude zmluva. O rok neskôr sa obaja rozviedli.
Muž mal podľa spisu 30 rokov a pracoval v menšej firme.
Lara nemala vysoké požiadavky. Mala 25 rokov. Ten muž bol od nej o päť rokov starší a to bolo niečo, čo mohla akceptovať.
Pokiaľ ten muž nebol príliš divný, Lara bola schopná prijať čokoľvek, aby sa jej stará mama o ňu nebála. Manželstvo by bolo aj tak len na rok.
Lara si myslela, že ten muž bude vyzerať priemerne. Inak by vo veku 30 rokov nebol stále slobodný. Preto jej bolo jedno, keď sa pred ňu postavil Caleb Jacobs.
"Vy ste Lara Walker?" spýtal sa Caleb.
Jeho hlas bol hlboký, jeho črty tváre boli dokonalé a jeho tmavé oči merali Laru hore-dole.
Lara nevedela povedať, koľko by stál čierny oblek, ktorý mal na sebe, ale cítila, že ten muž vyzerá skvele.
Caleb zdvihol ruku a pozrel na hodinky na svojom zápästí. "Ponáhľam sa. Máme 10 minút."
Až potom sa Lara spamätala a uvedomila si, že tento muž je muž, za ktorého sa ide vydať. Rýchlo prikývla. "Och, dobre."
Keď vyšli z úradu pre občianske záležitosti, Lara sa pozrela na sobášny list v rukách. Obaja mali na oboch fotkách prázdne tváre. Vôbec nevyzerali, že by sa mali brať.
Na tom však nezáležalo. So sobášnym listom mala Lara pocit, že babička sa už o ňu nebude tak báť.
"Toto je moje číslo. Nevolaj mi, ak nie je nič dôležité." Caleb dal Lare svoje telefónne číslo a odišiel bez toho, aby sa otočil.
Bolo dobré, že Lara mala dobrú pamäť. Telefónne číslo si dokázala zapamätať, keď ho počula iba raz.
Caleb nastúpil do auta, ktoré navonok vyzeralo normálne, no zvnútra bolo v skutočnosti luxusné.
Pozrel si sobášny list v ruke, odfotil a niekomu poslal.
"Toto si chcel."
