Kapitola 3 Spoločné bývanie
Caleb prikývol. "Poď za mnou. Keďže si so mnou ženatý, mali by sme žiť spolu."
Lara sa zamyslela a potom súhlasne prikývla.
Pravdepodobne by sa aj tak nemohla vrátiť do toho svojho domova.
Keď Lara pomyslela na Samantho postoj k
jej sa v očiach objavil záblesk smútku.
Caleb bol vždy veľmi citlivý. Cítil zmenu nálady osoby vedľa neho, ale nepýtal sa na nič, čo by s ním nemalo nič spoločné.
Caleb priviedol Laru do normálnej komunity, kde mal poobede niekoho kúpiť.
"Vstupový kód je 159357," povedal Caleb Lare prístupový kód k dverám.
Keď vošli dnu, Lara si uvedomila, že dom je dosť veľký, ale je trochu prázdny. V obývačke bola len pohovka, stôl, pár stoličiek a nič iné.
"Toto je tvoja izba. Všetky vankúše a plachty sú čisté a sú na posteli."
"Dobre, ďakujem." Lara sa otočila a pozrela na Caleba. Bolo neskoro, tak sa chcela osprchovať, no uvedomila si, že si nepriniesla žiadne oblečenie na prezlečenie.
Všetky predajne boli v túto hodinu zatvorené.
Zdalo sa, že Caleb videl Larin chudobný stav a spýtal sa: "Čo sa deje?"
"Nepriniesol som so sebou žiadne čerstvé oblečenie."
"Požiadam svojho... priateľa, aby ti nejaké priniesol. Vedie obchod s oblečením neďaleko. Povedz mi svoju veľkosť."
"V túto hodinu nemusíš obťažovať svojho priateľa."
Lara nemala pocit, že by bolo vhodné v túto hodinu obťažovať ostatných.
Caleb sklonil hlavu a začal písať do telefónu. Zdalo sa, že niekomu posiela správu.
Po krátkej odmlke Caleb povedal: "Ešte nešiel spať a už prichádza. Nie je ďaleko."
Keď Lara počula tieto slová, mohla len vyjadriť svoju vďačnosť.
Caleb nebol niekto, kto by jednoducho nebol zodpovedný za niekoho, koho si priviedol domov. Lara bola predsa jeho manželka.
Normálne by pre neho bolo až vtedy, keď sa dozvie o skutočných plánoch Lary a rozvedie sa s ňou.
Keď dorazili čerstvé šaty, Lara povedala: "Ďakujem, pán Jacobs. Koľko stoja tieto šaty, zaplatím za ne."
"Nie je potrebné."
Lara sa cítila trochu zle, keď si vzala oblečenie zadarmo. Chcela ešte niečo povedať, ale videla na Calebovej tvári unavený výraz, a tak jej nezostávalo nič iné, len povedať: "Ďakujem. V budúcnosti mi môžeš povedať, ak ešte niečo potrebuješ."
Bola vydatá za Caleba, takže v budúcnosti budú musieť žiť spolu. Preto Lara netrvala na zaplatení Calebovi. V iných záležitostiach by mu to v budúcnosti vynahradila.
Boli tam dve kúpeľne. Lara vyšla po rýchlej sprche. Otvorili sa aj dvere do druhej kúpeľne.
Caleb vyšiel hore bez a obaja sa nečakane pozreli. Lara sa okamžite začervenala.
Bolo to prvýkrát, čo videla polonahého muža, ako je tento, najmä tie brušné, ktoré odstávali.
Caleb sa zamračil a v duchu zaklial.
Bol zvyknutý byť sám a zabudol, že je doma žena.
Caleb by sa však nikdy nenechal zahanbiť pred ostatnými. Keď kráčal do svojej izby, predstieral, že zostáva pokojný. Ak sa niekto pozrel pozorne na jeho kroky, v skutočnosti bol trochu v panike.
Lara si vydýchla a vrátila sa do svojej izby. Po rozložení postele si išla ľahnúť. Zrazu mala pocit, že vlastne nemôže zaspať.
Jej myseľ bola v miernom chaose. Lara myslela na svoju rodinu a potom na seba.
Nemohla uveriť, že sa vydala za cudzieho muža. Bolo však neskoro, Lara si bude musieť oddýchnuť.
Bola vedúcou obchodu v malom obchode so zmiešaným tovarom. Obchod so zmiešaným tovarom sa nachádzal vedľa spoločnosti s názvom Jacobs Group. Obchod bol celkom dobrý a jej plat by bol asi 3000 dolárov mesačne.
Lara mala dva dni voľna v týždni. Na druhý deň bol nový týždeň, takže musela ísť do práce.
Ráno nasledujúceho dňa Lara vstala z postele hneď, ako zazvonil budík.
Večerka otvárala o ôsmej ráno a bolo sedem hodín.
Po jednoduchom umytí Lara videla, že dvere druhej izby sú stále zatvorené, takže druhú stranu nerušila. Pred odchodom z domu nechala Calebovi odkaz, v ktorom mu povedala, že ide do práce.
Cítila, že pre niekoho, kto pracuje v spoločnosti, bude čas začiatku o niečo neskôr.
Lara cestovala autobusom do práce.
Obchod so zmiešaným tovarom nebol veľký, ale mal veľa vecí. V kombinácii s dobrou polohou veľa zamestnancov Jacobs Group prichádzalo do obchodu počas prestávok, aby si kúpili veci.
Len čo Lara prišla do obchodu, uvidela vonku stáť dievča.
"Prepáčte, ste Shelly?" spýtala sa Lara zdvorilo.
Dievča malo na sebe svetložlté šaty a malo dva vrkoče a na hlave šiltovku. Na tvári mala žiarivý úsmev. Keď uvidela Laru, rozžiarili sa jej oči. "Vy ste slečna Walkerová?"
"Je to tak." Lara prikývla, keď kráčala k vchodu do obchodu a otvorila ho.
Obchod so zmiešaným tovarom by normálne pozostával z jedného vedúceho predajne a aspoň jedného predavača. The
predchádzajúca predavačka dala pred chvíľou výpoveď, a tak Lara zamestnala Shelly prostredníctvom online rozhovorov.
Shelly mala skúsenosti s prácou predavačky v obchode. Keď Lara otvorila dvere, vzala Shelly, aby sa porozhliadla.
Keď sa Shelly rozhliadla, rýchlo išla upratať tovar do regálov.
Lara sa išla pozrieť aj na účty. Potom zboku zobrala bochník chleba a fľašu mlieka a spýtala sa Shelly: "Už si raňajkovala?"
"Už som jedol, slečna Walkerová. Máte to každé ráno? To nebude. Mám so sebou nejaké extra natvrdo uvarené vajíčka, dám vám."
Shelly vošla do tašky, vytiahla z nej natvrdo uvarené vajce a podala ho Lare.
Lara nemala inú možnosť, ako ponuku prijať.
Obchody so zmiešaným tovarom sa často zatvárali dosť neskoro. Zakaždým, keď sa Lara v noci osprchovala, bola takmer polnoc. Preto, aby sa Lara uistila, že má dostatok spánku, mala vždy po príchode do obchodu bochník chleba a pohár mlieka.
"Musíte brať raňajky vážne. Viete, čo majú bohatí ľudia na raňajky?" Shelly ukázala nahor smerom k Jacobs Group.
"Mám bratranca, ktorý pracuje pre Jacobs Group. Počul som od neho, že ich generálny riaditeľ by mal müsli, ktoré lietalo v ten istý deň každé ráno! Jedno jedlo na raňajky by normálne stálo celý ich mesačný plat!"