Kapitola 8 Ôsma

Lolino POV

Už sú to hodiny, čo sa náš kamarát z druhej šance vyrútil z žalára, myslím, že je to už deň, čo sme sa dostali do tejto krajiny, a ja som tam len sedel a premýšľal o tom, aký je môj život v troskách. Nemohla som ani plakať, ako to dopadlo, nečakala som partnera, chcela som len uniknúť zo života poníženia a neustáleho strachu, že som musela žiť v mesačnom balení.

Zaškvŕkalo mi v žalúdku, čo mi pripomenulo, že už asi 2 dni nejem, ani kvapku vody na pitie. Pozitívne je, že nemám nutkanie si uľaviť, takže je to výhra.