Kapitola 72 Sedemdesiatdva

Lolino POV

Srdce mi puklo ešte viac, keď som ho videla v slzách. Tí zasraní darebáci! Pritiahol som si ho bližšie a dovolil mu položiť si hlavu na moju hruď, kým plakal. Zakaždým, keď som videla, ako sa mu trasie rameno od smútku za stratenou sestrou, hnev vo mne narastal.

Musím skoncovať s ich hrozbou, už mi veľa zobrali. Nielenže ma na osem rokov pripravili o dobrý život, ale kvôli ich činom som musel prežívať aj skľučujúce srdce. Prišiel som o rodinu a skoro aj o priateľa.