Kapitola 5 Žena, ktorá ponúka špeciálnu službu

Keďže bola späť v Adephii, Caroline vedela, že sa s Damianom skôr či neskôr stretne. Nečakala však, že to bude tak skoro a takto.

Nevideli sa päť rokov. Pri pohľade na známu tvár pred sebou teraz Damian prižmúril oči a oči sa mu mierne zatmia.

Keď sa Caroline spamätala, povedala priamo: "Prepáčte, prišla som do zlej izby."

Po týchto slovách sa otočila a chystala sa odísť. Ale zrazu sa za ňou ozval Damianov hlboký hlas .

"Počkaj!"

Damian prižmúril oči a chladným hlasom povedal: "Caroline, je to len päť rokov, čo sme sa naposledy videli. Ako si sa stala takou?"

Bol šokovaný, pretože nečakal, že žena, ktorá ponúkla špeciálnu službu, bola Caroline.

Caroline sa mierne zamračila a spýtala sa: "O čom to hovoríš?"

„Ach, nevieš, o čom hovorím? Keďže si dostal peniaze, mal by si mi poskytnúť špeciálnu službu, však? Prečo chceš odísť hneď?“ Damian podišiel ku Caroline a z jeho tela stále vyžarovala slabá vôňa sprchového gélu. Pozrel sa na ňu, sarkasticky sa usmial a povedal: "Ale zo ženy ako ty mi bude len zle. Vypadni!"

Caroline sa na celej tvári podpísal zmätok. V tej chvíli sa vo dverách objavila žena v slipových šatách a jemnom mejkape. Usmiala sa a povedala: "Dobrý deň, pán Mayson."

Príchod ženy prinútil Caroline konečne pochopiť, čo tým Damian myslel. Uškŕňala sa: "Tsk, tsk, tsk. Damian, vieš, že aj mne je z teba zle? Vie o tom tvoja snúbenica?"

Po týchto slovách sa otočila a odišla.

Damian sa mierne zamračil. Až vtedy si uvedomil, že Caroline zle pochopil.

"Pán Mayson, ja..." Žena sa chystala niečo povedať.

Ale Damian vyštekol: "Do prdele!"

Jeho tvár potemnela a žena bola vystrašená.

Damian bol taký rozrušený, že si zapálil cigaretu. Keď si pomyslel na Caroline krásnu tvár, cítil sa nesmierne podráždený. Zdalo sa, že emócia, ktorú skrýval, sa znova objavila.

Keď Caroline vyšla z miestnosti, zavolala Amandu. Ukázalo sa, že Amanda jej dala nesprávne číslo izby. Neočakávane jej to umožnilo stretnúť sa s Damianom. Caroline a Amanda popíjali v bare vedľa hotela až do polnoci.

Keď sa rozišli, Caroline odišla na parkovisko. Veľa pila, takže sa jej trochu točila hlava. Keď prešla popri kvetinovom záhone, uvidela tam samého sedieť malého chlapca.

Podišla k chlapcovi a spýtala sa: "Chlapče, prečo si tu sám?"

Chlapec nič nepovedal. Jeho krásne oči len hľadeli na Caroline.

"Stratil si sa? Bol si odlúčený od rodičov?"

Chlapec stále nič nepovedal, no pokrútil hlavou.

"Takže si sem prišiel úplne sám?"

Tentoraz prikývol.

Caroline sa neubránila vzdychu a rozmýšľala, akí rodičia by nechali svoje dieťa vybehnúť z domu uprostred noci. Musia byť veľmi neopatrní. Natiahla ruku a povedala: "Dovoľ mi, aby som ťa vzal domov, dobre?"

Malý chlapec na chvíľu zaváhal. Potom vzal Caroline za ruku a zoskočil z kvetinového záhona.

Keďže sa Caroline vypila, najala si šoféra, aby riadil jej auto. Najprv chcela poslať chlapca späť domov, ale on neprehovoril. „Tvoja matka a otec sa o teba teraz musia báť. Môžeš mi povedať, kde bývaš?“

Chlapec len pokrútil hlavou.

Zdalo sa, že sa mu nechce ísť domov. Caroline sa cítila bezmocná. Požiadala vodiča, aby išiel na policajnú stanicu. Keď tam však prišli, chlapec odmietol vystúpiť z auta.

To spôsobilo, že sa cítila ešte bezmocnejšia. Stále vošla na policajnú stanicu, aby nahlásila situáciu. Potom nechala svoju adresu pre prípad, že by rodičia malého chlapca hľadali, a vzala ho späť do svojho bytu.