Kapitola 3 Bábätká zomreli

Ximena sa uškrnula: "Ach, Caroline, neobvinuj ma. Smrť tvojich detí so mnou nemá nič spoločné."

"To nie je možné!"

"Pozri sa na seba! Si teraz taký mizerný. Kto by si bol pomyslel, že bývalý kampus belle Univerzity Adephia sa stal takýmto? A ty si raz povedal, že určite vyhráš prvenstvo v Medzinárodnej klavírnej súťaži, však? Ale ako môžeš teraz so mnou súťažiť? Mimochodom, presťahoval som sa do Damianovho domu. On a jeho matka sa ku mne správajú veľmi dobre. Čoskoro usporiadame zásnubný obrad."

Caroline sa zahľadela na Ximenu a neveriacky povedala: "Naozaj? To preto, že Damian ešte nevie, čo si za človeka, však? Nech je čokoľvek, dozviem sa pravdu o autonehode a smrti mojich detí. A neboj sa, ani ja sa hry na klavír nevzdám. Nepustím ťa, Ximena. Pomstím sa."

V očiach Ximeny prebleskol hnev. Keď sa pozrela na Caroline ležiacu na podlahe s bledou tvárou, nemohla si pomôcť, ale myslela na časy, keď ju na vysokej škole porazila Caroline.

Vždy si myslela, že je oveľa lepšia ako Caroline.

Ximenina tvár sa pri pomyslení na to rozzúrila. Bola taká nahnevaná, že tvrdo stúpila na chrbát Caroline na vysokých podpätkoch.

Caroline zbledla od bolesti.

"Caroline, pravda neexistuje. O hraní na klavíri už ani nesnívaj. Si predurčená na to, aby som po tebe celý život šľapal."

Kým Ximena hovorila, Caroline upadla do kómy. Keď vošla zdravotná sestra, rýchlo povedala: "To nie je dobré. Pacient silno krváca."

Caroline rýchlo previezli na pohotovosť. Cítila sa, akoby mala zomrieť. Zrazu nejasne počula, ako niekto vtrhol dovnútra a prehovoril tichým a zvláštnym mužským hlasom: "Zachráňte ju za každú cenu. Ak zomrie, všetci zomriete s ňou."

Bola zmätená. kto to bol?

Vo veľkej kancelárii Mayson Group vyzeral Damian vo svojom čiernom obleku veľmi pekne. Bez výrazu hľadel z okna a sledoval, ako husto padá dážď.

Mierne sa zamračil a v srdci pocítil slabú bolesť. Z nejakého dôvodu v ňom vzbĺkla zlovestná predtucha.

Päť rokov rýchlo ubehlo. Caroline vyšla z východu z letiska Adephia v bielom obleku. Kučeravé vlasy mala ležérne porozhadzované vzadu na krku. Každý jej pohyb bol vznešený a elegantný. Zložila si slnečné okuliare a odhalila svoju jemnú a úchvatnú tvár.

Okoloidúci sa neubránili pohľadom na ňu ešte niekoľkokrát. Ľudia, ktorí ju nepoznali, by si mohli myslieť, že je veľká hviezda.

Keď sa Caroline rozhliadla po rušnom meste, v srdci sa jej rozliali rôzne emócie .

Na chvíľu bola stratená v myšlienkach. Keď sa spamätala, išla smerom k toalete.

Na ceste von narazila do malého dieťaťa.

"Ahhh!"

Caroline sa zľakla, keď začula detský krik.

Rýchlo sa však ospravedlnila: "Prepáč, nemyslela som to."

Malé dieťa zdvihlo hlavu a oči sa jej odrazu rozžiarili. Prekvapene zvolala: "Páni, si taká krásna! Si veľká hviezda?"

Keď to Caroline počula, pozrela sa na jemnú tvár malého dievčatka a usmiala sa. "Nie, nie som veľká hviezda."

"Naozaj? Ale si veľmi krásna. A máš aj príjemný hlas. Veľmi sa mi páčiš. Mám sladkosť , ktorú som si priviezol z Talianska. Dám ti ju."

Po týchto slovách dievča vytiahlo z malej tašky kúsok čokolády a podalo ho Caroline.

Potom povedala: "Dovidenia!"