Kapitola 152
Zeke sedel na lavičke v predsieni a sledoval sedem študentov stojacich uprostred nej. Nerozprávali sa; len tam stáli, akoby na niečo čakali.
Alebo niekto.
Naklonil hlavu a sústredil sa na každého z nich. Ich vlci tam stále boli, ale sotva ich cítil. Takže to znamenalo, že sa už nedokážu premeniť?