Kapitola 6 Ďalšia pani Murphyová

Tanum Corporation som navštívil iba raz, keď sa prvýkrát presťahovali do Galar Tower. Daniel ma tam zobral a prenajali sme si celé poschodie, čo mi dalo pocit úspechu.

V ten deň ma držal, keď sme stáli pri okne od podlahy až po strop v jeho kancelárii, a láskyplne povedal: "Ďakujem, že si mi pomohol a zmenil môj život. Ver mi, láska. Nebude to dlho trvať, kým ti dám túto budovu."

Zasmiala som sa nad jeho slovami. Teraz sa to chystal všetko roztrhať.

Keď som vošiel do budovy, mladá a atraktívna recepčná sa ma spýtala, na ktoré poschodie idem a koho hľadám. Keď som spomenul Danielovo meno, rýchlo ma prehodila a s úsmevom povedala: "Prepáčte, madam. Pán Murphy tam nie je. Išiel von so svojou ženou."

Zahučalo mi v hlave, keď som to počul. Hoci som sa na to psychicky pripravil, jej odpoveď ma aj tak šokovala. Pevnejšie som zovrela kabelku, no môj hlas sa napriek snahe ovládnuť emócie trochu zostril. "Čo si povedal? Si si istý?"

Zmätene sa na mňa pozrela a odpovedala: "Prečo, áno. Pýtali ste sa na pána Daniela Murphyho z Tanum Corporation z 10. poschodia, však? Odišiel dnes ráno so svojou manželkou."

Z jej istoty mi behal mráz po chrbte. Cítil som pokušenie opýtať sa, kto je Danielova manželka. Ak bola jeho manželkou iná žena, kto som ja?

Udržal som sa však a zaťal zuby. Potom som sa otočil a odišiel z Galar Tower. Chcel som odísť dôstojne a dúfal som, že recepčná urobila chybu. Takto by zostala nedotknutá aj Danielova pýcha.

Nakoniec som zavolal Johnson Link z marketingového oddelenia spoločnosti Tanum Corporation, aby som potvrdil, čo som práve počul. Ruky sa mi triasli, ale upokojila som sa a potom som sa spýtala: "Hej, John, skončil Daniel so svojím stretnutím? Snažil som sa mu zavolať, ale nedvíha. Začínam mať trochu obavy."

Johnson bol jedným z vysokopostavených manažérov v Tanum Corporation, takže by vedel, ak by došlo k stretnutiu. Keď počul moju otázku, zdal sa byť trochu zmätený. "Stretnutie? Dnes nie je žiadne stretnutie, pani Murphyová. Pán Murphy je mimo."

"Ach," bolo všetko, čo som stihol povedať, kým som zavesil.

V tej chvíli ma zalial pocit bezmocnosti. Moje napäté nervy skolabovali a cítil som, ako sa mi podlomili kolená. Akoby sa všetka moja energia rozptýlila a zostala som vyčerpaná. Moja ruka, ktorá držala telefón, sa nekontrolovateľne triasla.

Nemohla som ani nabrať odvahu zavolať Danielovi a opýtať sa, kde je. Bolo vôbec potrebné sa pýtať? Aj keby som to urobil, znova by mi klamal. Už som nevedela veriť čomukoľvek, čo povedal.

Nehanebne pochodoval okolo Galar Tower s inou ženou, vďaka čomu všetci veria, že tá druhá žena je jeho manželka. Tá žena mohla slobodne vstúpiť a vystúpiť, vstúpiť do spoločnosti, ktorú som nezávisle vybudoval, a užívať si privilégiá, ktoré mali byť moje.

Cítil som sa stratený, keď som stál na ulici medzi davom, a nikde ho nebolo vidieť. Pripomínal piesok a prekĺzol mi pomedzi prsty. Čím viac som sa ho snažil chytiť, tým rýchlejšie sa vyšmykol.

Po premyslení vecí som zistil, kto tá "pani Murphyová" naozaj bola.

S touto myšlienkou som nabral silu pohnúť trasúcimi sa nohami a zavolal som si taxík. Keď som prišiel domov, išiel som na neďaleký trh a kúpil som si veľa Danielových obľúbených jedál. Dokonca som vybral nejaké ananásy, ktoré Emily milovala.

Chcela som počkať, kým príde domov.

Keď som sa zaoberal domácimi prácami, premýšľal som o ďalšom kroku.

Vždy som si myslel, že čas plynie príliš rýchlo, ale tento čas bol iný, pretože sa mi zdalo, že sa nekonečne vlečie. Keď prišiel večer, nazbieral som odvahu a zavolal som Mattheymu a spýtal sa, kde je, a potom som mu povedal, aby vyzdvihol Emily.

Ochotne súhlasil.