Kapitola 36
Proserpina
Po prebdenej noci som sa zobudil do ďalšieho šedého rána. Spomenul som si, že deťom niekedy v ten deň odoberú výtery DNA. Tá myšlienka vo mne vyvolala pocit beznádeje. Lucien o tom nič nepovedal, no okrem toho, že sa ma snažil stiahnuť do postele a uspokojiť svoje libido a urobiť zo mňa bezmocného otroka jeho dotykov, mňa, mal na mňa veľmi málo času. Deti pre neho pravdepodobne neexistujú, pomyslela som si, pohltila ma vlna depresie.
Moje dvojčatá boli veľmi rady, že ma majú pri sebe, keď sa hrali v tráve pred mojou izbou. Gazdiná na mňa vrhla zvláštny pohľad, ale povedala veľmi málo a ja som bol za to vďačný. Prišla a našla ma spať na gauči pred televízorom a rýchlo ma zobudila horúcou šálkou kávy. Rozhodol som sa nedovoliť, aby ma Lucienovo správanie rozrušilo, vykonal som svoje jogové cvičenia a trochu som meditoval, kým dvojčatá pobehovali okolo a hral sa s nimi chudý chlapec. Bol to záhradníkov syn Philippe, povedala láskavo Beatrice a ja som prikývol.