Kapitola 29
Uvoľnil moje ruky, chytil hrsť mojich vlasov do päste, druhú ruku surovo omotal okolo môjho pása a bez námahy ma uväznil v brutálnom objatí, ktoré nemalo nič spoločné s láskou. Keď som zalapala po dychu od bolesti, sklonil hlavu, zúrivo ma pobozkal a zabrúsil ústa na tie moje. Nebola tam žiadna láska, žiadna jemnosť. Len on ma potrebuje označiť ako jeho.
Keď zdvihol hlavu, cítila som krv. Odhodil ma preč, v jeho tvári sa zračilo sebaznechutenie.
Ťažko dýchajúc, vytreštené oči šokom a množstvom protichodných emócií, pozoroval som ho, dotýkal som sa mojich pomliaždených úst, uvedomujúc si, že budem mať tmavnúce modriny na rukách, kde mi vnoril svoje tvrdé prsty do náručia takým brutálnym spôsobom.