Kapitola 28
Matne som si uvedomoval ticho v hale, vôňu kadidla a všadeprítomný pocit pokoja, keď som kráčal smerom k slabo osvetlenej čakárni. Celá atmosféra mala taký upokojujúci účinok na každého, kto prišiel, pomyslel som si. Dlhé okná, vyrezávaný strop a steny zdobené maľbami, ktoré prerozprávali príbeh Budhu.
Keď som sem prvýkrát prišiel, zlomený a takmer beznádejný, tento kláštor mi bezpodmienečne ponúkol prístrešie. Boli časy, keď som sedel tu v tejto miestnosti, plakal, modlil sa k Sile, o ktorej som si nebol istý, že ju už počúva.
Láska a záujem ľudí okolo mňa ma postupne zvyšovali sebavedomím. Narodenie mojich detí len prispelo k zmyslu môjho života.