Kapitola 3

Adriánov POV

Sedel som zadumaný medzi hlasnou barovou hudbou a farebnou hmlou. Ako sa opovažuje pripraviť rozvodové papiere?" zamrmlal som si pre seba a hľadel na drink predo mnou. „A ona si myslela, že ich nepodpíšem?" Moje pery sa zmenili na pokrútený úsmev. „Ale zničil som jej malý plán, však?"

Cítil som, že Natália nie je len naozaj nudná žena, ale aj zlý človek. Stále som si živo spomínal na podrobnosti udalostí, ktoré viedli k nášmu manželstvu. V ten večer, keď sme sa „stretli“, mala osemnásť. Mala som dvadsiate prvé narodeniny a ona ma omámila. Nasledujúce ráno som sa zobudil vedľa nej v hotelovej posteli a pochopil som, že to musela byť Natália.

Od toho dňa som ju nenávidel, najmä potom, čo môj otec požadoval, aby som si ju musel vziať.

Musela prosiť môjho otca, aby si ma tiež vzal. Keď videla, aká bola dcérou gama, inak nemala šancu byť lunou svorky. Takže ma chytila do pasce a môj otec vo svojej dokonalosti a súcite s ostatnými členmi svorky o tom ani nerozmýšľal, kým obetoval život svojho vlastného syna. Horšie bolo, že ma vydieral kvôli mojej budúcej pozícii alfa, aby ma prinútil vziať si tú zlú ženu.

Myslieť si, že ma pripravila s úmyslom vyspať sa so mnou. V ten večer bola noc mojich dvadsiatych prvých narodenín. V tak útlom veku mohla tá žena formulovať zápletky a uväzniť ma tak v tak útlom veku.

Aj keď som spal s Natáliou, nikdy som k nej necítil žiadne puto, napriek tomu sme spolu spali. Preto som ju nikdy neoznačil. Nehovoriac o tom, že si moju známku nezaslúžila. Okrem toho nemala ani vlka, takže moja známka by bola aj tak zbytočná. Zvláštne bolo, že môj vlk mal prekvapujúcu náklonnosť k Natálii, napriek tomu, že nemala vlastného vlka.

Bez ohľadu na to som mal šťastie. Osud mi dovolil stretnúť inú ženu, jednu menom Lynda, ktorá bola sexi aj krásna. Ešte lepšie, keď som sa spýtal na jazvu na ruke.

Jedného dňa som sa dozvedel, že to bolo malé dievčatko, ktoré ma zachránilo ako dieťa. Teraz opäť pracovala na tom, aby ma zachránila. Počula o rozvode, tak išla so mnou do baru a ponúkla mi útechu.

Pocítil som jej ruku na mojom lone a otočil som sa k nej,

Pritlačila svoje telo na moje a povedala: „Neboj sa. Tá žena si ťa nezaslúži. Buď so mnou.

Vždy zostanem vedľa teba." Posunula sa dozadu a podala mu ruku. „Poď so mnou," vyzvala zvodne.

Vzal som jej ponúknutú ruku a sledoval som ju davom, až kým sa nezastavila pred dverami, ktoré viedli do jednej zo súkromných miestností baru s pohovkami. Vtiahla ma dnu a zavrela za nami dvere.

Jej príťažlivá postava vo mne vyvolala túžbu vziať si ju práve vtedy, tak som ju strčil na pohovku a pripravoval sa na to. Ale môj vlk ma šialene zastavil. Nie! Budeš ľutovať, ak sa s ňou vyspíš!“ zakričal telepaticky. "Nie je naša kamarátka."

Jeho naliehanie ma zmiatlo. „Ak nechceš Lyndu, pretože nie je naša kamarátka, tak prečo chceš tú ženu bez vlka?“ spýtal som sa ho nahnevane.

Ignoroval moju otázku, namiesto toho povedal: ,Prevezmem kontrolu, ak na tom budete trvať.

To nebolo niečo, čo by som mohol riskovať, tak som si povzdychol a zdvihol som sa z Lyndy.

"Čo sa deje?" spýtala sa zamračene,

"Si čistá žena," povedal som a potľapkal som ju po ruke. "Nechcem ťa zruinovať. Počkaj na správny čas."

Bola to výhovorka, ale čo iné som mohol povedať?

***

O chvíľu neskôr som odišiel z baru, frustrovaný z toho, že môj život diktoval môj otec aj môj vlk. Po ceste domov, keď na mňa môj vodič neustále hľadel v strachu, pravdepodobne pre moje nahnevané správanie, sme dorazili do môjho bydliska. Natália, dôvod môjho trápenia, odchádzala z domu s ťažkým kufrom.

Tak veľmi som si chcel na nej vybiť všetok svoj hnev. Vyštartoval som teda z auta, zabuchol dvere a vrútil sa k nej. Všimla si ma a zastavila kroky.

"Kam ideš?" spýtal som sa na požiadanie a pozeral sa na jej kufor.

"Povedal som ti."

"Povedal mi čo?" reval som na ňu.

Strhla sa.

Tak slabý. Ak by zvuk môjho ľudského hlasu bol pre ňu príliš silný, čo by urobila, keby som použil svoj alfa hlas?

"Opúšťam tvoj dom a tiež tvoju svorku," povedala.

odfrkol som si. Z koho si robila srandu? Ako mohla odísť bez dovolenia hlavy Alfy a Luny od môjho otca a matky, hlavnej alfy a luny svorky v hanbe.“? „Prečo? Zostať v mojej svorke je pre teba príliš hanebné?" povedal som a podpichol ju.

Odvrátila odo mňa pohľad ako vystrašená mačka.

"Zbabelá žena. Nemáš kam ísť. Kto sa odváži poskytnúť úkryt rozvedenej manželke ich budúceho alfy? Nikto! Stále si členom tejto svorky. Ak máš tú drzosť prekročiť hranicu, zabijú ťa vlci."

Začala plakať falošné slzy. S posmešným výsmešným pohľadom som ju obišiel a zamieril k domu s úmyslom nechať ju vonku samú. Ale keď som sa chystal prekročiť prah, zvuky vzlykania ustali. Zvedavo som sa otočil a videl som ju pokrčenú na zemi.