Kapitola 2 – Buďte vyhodení

Ella

Šesť dní do konca. Pomyslím si a hľadím na dátum zakrúžkovaný v mojom kalendári. Šesť dní, kým zistím, či sa moje sny konečne splnia... alebo či musím vymyslieť úplne iný plán pre svoj život.

Nemyslela som na nič iné, odkedy ma Cora minulý týždeň inseminovala, tak veľmi túžim zistiť, či som tehotná, že som ešte ani nezačala spracovávať Mikovu zradu.

Snažím sa zachovať si vyrovnanú hlavu, no nemôžem si pomôcť a predstaviť si svoju budúcnosť s týmto novým bábätkom. Nech sa snažím akokoľvek, pristihnem sa, že o tom neustále snívam. Dokonca sa pristihnem, ako hučím, keď sa ráno chystám do práce.

Keď prídem do sídla môjho zamestnávateľa v najexkluzívnejšej štvrti v Moon Valley – čo z nej robí v podstate najexkluzívnejšiu štvrť na svete, keďže Moon Valley je jedno z najdrahších miest na planéte – hneď ma privítajú dva malé hlásky, ktoré nadšene kričia moje meno. "Ella!"

Ďalšia vec, ktorú viem, 3-ročná Millie objíma moje nohy, zatiaľ čo jej starší brat Jake ma objíme okolo stredu. "Dobré ráno lásky kaluže!" zvolám a opätujem ich objatia. "Ste pripravení do múzea?"

" Áno!" Radujú sa, uháňajú von dverami bez toho, aby sa zastavili a obliekli si kabáty. Chce to trochu hádky, aby sme ich dostali späť dovnútra a zbalili sa na chladný zimný deň, ale onedlho sme vyrazili do snehu.

Jake uteká pred Millie a ja, netrpezlivo sa chce dostať do vedeckého múzea a nezdá sa, že by si všimol, že drobné nôžky jeho sestry sa jednoducho nepohybujú tak rýchlo. Smejúc sa, zdvihnem Millie do náručia a posadím si ju na bok. "Pane bože, na toto si už príliš veľký, hlupáčik."

" Uh-uh," Millie sa uškrnie, "Si príliš malý."

Mohla by mať pravdu. Pri výške 180 cm nemám presne takú stavbu, ktorá by sa hodila na ťažké zdvíhanie. Som vo výbornej forme, ale nikdy som nebol obzvlášť silný. "Inteligentné nohavice." Dráždim, smejem sa s malým dievčatkom.

Keď sa pozriem späť na Jakea, uvedomím si, že zastavil pár metrov pred nami. Srdce mi poskočí, keď si uvedomím prečo. Sme pred sídlom Sinclairovcov a jeho majiteľ práve stojí uprostred bočnej ulice a jeho pohľad na mňa páli ako ohnivá brnka, keď sa blížim s Millie. Dominic Sinclair je asi ten najkrajší muž, akého som kedy videl, no je aj jeden z najdesivejších.

S tmavými vlasmi a prenikavými zelenými očami, vytesanými črtami a svalnatým telom, ktoré by som mohol omdlieť, sa mi nezdá fér, aby vyzeral tak dobre a zároveň bol taký bohatý. Ak by som to nevedel lepšie, mohol by som si myslieť, že je to jeho bohatstvo alebo impozantná výška, čo ho robí tak zastrašujúcim, napokon, meria aspoň 180 cm, čo znamená, že sa týči nado mnou a všetkými ostatnými okolo neho. Nie je to však ani jedna z týchto vecí, v tom mužovi je jednoducho nedefinovateľná vlastnosť, na ktorú nemôžem položiť prst, taká, ktorá kričí nebezpečenstvo. Vydáva túto energiu, ktorá je taká surová a živočíšna, že človek zabudne, že v miestnosti je ešte niekto.

Ustáleným dychom skracujem vzdialenosť medzi nami, aby sa Millie mohla pozdraviť. Keď ho pozdraví, Dominic odo mňa odvedie jeho pozornosť a ponúkne jej úsmev tak úprimný, že ma to trhne za srdce. Keď ho sledujem, ako sa rozpráva s mojimi dvoma mladými zverencami, pamätám si, čo mi Cora povedala o jeho boji s neplodnosťou. Očividne miluje deti a cítim k nemu vlnu empatie. Ak niekto vie, aké je to túžiť po vlastnej rodine, tak som to ja.

Jake práve ukazuje Dominicovi svoje nové hračkárske lietadlo, vyťahuje z vrecka model zápalkovej škatuľky a predvádza, ako ďaleko môže letieť. S veľkým zdvihom pošle hračku kĺzať vzduchom, len aby pristála uprostred ulice. Než ktokoľvek z nás stihne povedať slovo, Jake uteká za ním priamo na rušnú cestu.

"Jake nie, buď opatrný!" Plačem a sledujem, ako sa rúti do cesty protiidúcemu autu, no môj strach ma zamrazil. Predtým, ako som mohol uvažovať o tom, že položím Millie a pôjdem za ním, okolo môjho zraku sa mihne rozmazaný pohyb. V živote som nikoho nevidel tak rýchlo. Dominic sa stal o niečo viac ako zahmlený obrys seba samého, prenasledoval Jakea a stiahol ho z cesty tesne predtým, ako do nich narazilo auto. Pneumatiky vozidla stále škrípu, keď Dominic posadí Jakea vedľa mňa, jeho výraz je zrazu veľmi prísny.

" To bolo veľmi nebezpečné." Jemne nadáva. "Nikdy by ste nemali ísť na ulicu bez toho, aby ste sa najprv nepozreli na obe strany."

Jake zvesí hlavu. "Prepáčte, nechcel som, aby mi niekto prešiel."

" Si miliónkrát dôležitejší ako hračka." Dominic mu rozhodne hovorí: "a vystrašil si svoju opatrovateľku na smrť."

" Je mi to ľúto, Ella." Jake si odfrkol a pozrel na mňa s vyvalenými očami.

"Ja viem zlatko, len to už nikdy nerob." Dýcham a pritisnem si ho k sebe. "Ďakujem pekne." Hovorím Dominikovi a cítim sa vďačnejší, než dokážem vyjadriť. „Nechápem, ako si sa tak rýchlo pohol! Bolo to ako zo superhrdinského filmu.“

" To musel byť adrenalín." Dominic pokrčí plecami a pred odchodom sa na Millie opäť usmeje. "Uži si zvyšok dňa a drž sa mimo cesty, mladý muž!"

" Áno pane!" Jake za ním volá a strčí si lietadlo do vrecka. "Naozaj ma to mrzí." Pridáva mi.

" Je to zabudnuté." Poviem mu potichu, hoci ho chytím za ruku, aby nemohol znova utiecť.

" Všetko sa to stalo tak rýchlo." Poviem to Core neskôr v noci. „Myslím, že čím viac o tom premýšľam, tým úžasnejšie sa mi to zdá. V jednej chvíli tam bol a v druhej bol preč. Bolo to ako mágia."

" Chvalabohu, že Jake je v poriadku." Odpovedá, ale namiesto toho, aby vyzerala s úľavou, sa jej tvár skrútila do hlbokej grimasy.

Pri skúmaní výrazu mojej sestry si uvedomujem, že jej pochmúrne správanie nie je len o Jakeovej blízkej slečne. Niečo iné je zle a ja sa vlastne cítim vinný, že som si to nevšimol skôr. "Je všetko v poriadku?"

Cora sa zamračí: „V skutočnosti nie. Ale práve teraz máš toho toľko, že to nie je dôležité."

" Cora, nebuď smiešna." napomínam. "Čo sa deje?"

" No, keď už hovoríme o Dominicovi Sinclairovi," začne záhadne, "viete, že spermie nám poslal na testovanie?"

" Áno," potvrdím a premýšľam, kam to preboha smeruje.

" Zmizlo... a ja som posledná osoba, ktorá to videla, nehovoriac o tom, že to bolo v mojej väzbe." Vysvetľuje a jej hlas zhustne emóciami. "Ella, myslím... Myslím, že ma vyhodia." A ak dôjde k vyšetrovaniu, môžem prísť o lekársku licenciu."

" Čo?" vykríknem. „Čo tým myslíš, že chýba? Fľaštička spermií nemôže len tak vstať a odísť.“

„Viem, myslím, že to niekto musel ukradnúť, ale neexistuje spôsob, ako zistiť, kto je za to zodpovedný. A vyzerá to tak, že budem musieť zobrať vinu na seba.“ Zdieľa, oči jej žiaria slzami .

" Cora, nemôžem uveriť, že si mi to nepovedala skôr!" Nariekam: "Nemôžu ťa vyhodiť, to nie je fér."

" Nerozumiete, Dominic je jedným z našich najväčších darcov." vysvetľuje Cora. "A je zúrivý, v podstate chce moju hlavu na podnose."

Pred týždňom som možno veril, že Cora už nemá žiadnu nádej, ale keď vidím, aký láskavý a chápavý bol Dominik dnes k deťom, premýšľam, či môže byť naozaj taký bezcitný. Ak by pochopil, že Cora by nikdy nebola taká nezodpovedná, určite by prejavil trochu zhovievavosti? Musím sa jej pokúsiť pomôcť, pre svoju sestru by som urobil čokoľvek – aj prosiť nemilosrdného miliardára o milosť.