Kapitola 44 – Úprimnosť

Smaragdovo ráno sa začalo tými najsladšími bozkami, ktoré zasypával jej krk. Jej pery sa roztiahli v úsmeve, keď sa jeho ruky začali rozkošne túlať po jej nahom tele.

Nechaj ma ešte spať. Sťažovala sa bez toho, aby otvorila oči, ale v jej hlase bolo cítiť šťastie.

Boli to rána, o ktorých vždy snívala. Zobudiť sa vedľa neho. Pozrieť sa na jeho tvár ako prvé ráno.