Kapitola 5 Nemám záujem

Xavier Woods je zaneprázdnený prácou, aby sa skutočne trápil s triviálnymi záležitosťami. To však nezabráni jeho snúbenici prísť do jeho izby a prerušiť jeho prácu.

"Xavier?" Cez dvere jeho izby prenikol Nancyin jemný hlas. Xavier však neodpovedal. Vie, že jej to nezabráni vstúpiť do jeho izby.

Nancy vstúpila do Xavierovej izby s jemným úsmevom. Na jeho chlad je už zvyknutá, takže ju to veľmi netrápi.

"Hej, napadlo mi zorganizovať dnes večer párty, aby sme odštartovali našu zásnubnú párty vo veľkom štýle. Čo myslíš?" spýtala sa ho Nancy. Stále stojí pri prahu jeho izby a neodvážila sa vstúpiť do izby. Vie, ako ďaleko ho môže postrčiť. Pretože zo všetkých ľudí ho pozná najlepšie.

Xavier zastavil to, čo robil. Ale neunúval sa na ňu pozrieť.

"Ty a ja, obaja vieme, že to nie je nutné , naše manželstvo je len vecou pohodlia nás oboch. Takže sa radšej do toho všetkého nezapájam. Ak chceš, môžeš to zariadiť. Ale nečakaj, že sa zúčastním," odpovedal tónom, ktorý nedával priestor na vyjednávanie.

Nancy si povzdychla, ale rýchlo odišla. Vie, že najviac nenávidí citové opletačky. Je veľmi praktický, všetko, čo robí, je prostriedkom na dosiahnutie cieľa, vrátane tohto manželstva.

Keď Nancy odišla, Xavier počul, ako Douglas volal Sierrino meno. Vzbudilo to jeho záujem. Nie je typ, ktorý by strácal čas na ľudí a ich záležitosti. Ale z akéhokoľvek prekliateho dôvodu si nemohol pomôcť, aby zanechal svoju prácu a vydal sa na svoju súkromnú palubu. Keď si všimol, že Nancyin brat sa snaží naučiť Sierru rybárčiť, začala mu vrieť krv od hnevu.

Douglas stojí za Sierrou a učí ju, ako správne držať udicu.

Zdá sa, že má skutočný záujem o učenie sa rybolovu, a nie o muža, ktorý ju učí. Xavier však vie, že ľudia môžu klamať.

„Douglas“ prehovoril skôr, než sa stihol zastaviť. Predtým spal s toľkými ženami. Ale nikto naňho nezapôsobil tak, ako naňho pôsobí najlepší priateľ jeho netere. Je oveľa mladšia ako on a on si je sakra istý, že nemôže byť taká nevinná, ako sa zdá. Ale aj tak ju nemohol ignorovať.

Sierra aj Douglas naraz zdvihli hlavy a pozreli sa na muža stojaceho na súkromnej palube na štvrtom poschodí. Stojí tam ako kráľ a pozerá sa na svojich poddaných. Xavier sa pozerá na miesto, kde sa Douglas dotýkal Sierry, Douglas okamžite odskočil od Sierry, ako keby bol vydaný neviditeľný príkaz,

"Dobré ráno, pán Woods," pozdravil Douglas s rešpektom.

Sierra zachytila v jeho tóne chvenie strachu. Vo chvíli, keď sa na muža pozrela, rýchlo od neho odvrátila pohľad. Cítila, ako jej pohľad spaľuje diery na jej tele, no neodvážila sa ani pohnúť, ani vydať zvuk. Má z neho strach a väčšinou sa bojí toho, čo sa medzi nimi minulú noc stalo.

"Zdá sa, že tvoja sestra dnes večer organizuje párty. Prečo nejdeš robiť niečo užitočné namiesto toho, aby si strácal čas s takými ľuďmi?" Xavier prehovoril chladne a prinútil Douglasa okamžite konať. Ani neváhal. Okamžite odišiel a nechal Sierru samu.

Jeho komentár znepokojil Sierru. Aj ona chcela odísť. Nemohla však pohnúť ani svalom, akoby jej telo čakalo na jeho príkaz.

Keď Douglas odišiel, Xavier pozrel na Sierru svojim prenikavým pohľadom. Jeho pohľad je väčšinou sústredený blízko jej ramena, kde sa jej Douglas práve dotkol.

"Ty, poď hore," vydal príkaz, z ktorého zamrzla. Odvrátil sa a zmizol vo vnútri.

Sierra bola napätá a nepríjemná. Nechce ísť. Ale ani ona ho nemohla ignorovať.

"Čo odo mňa teraz chce?" pomyslela si, keď sa jej zachvelo po chrbte, keď si len predstavila jeho chladný pohľad.

"Čo ak sa rozhodol povedať Claire, že som ho minulú noc zviedol? Aj keď to bola chyba, Som to ja, kto vstúpil do jeho izby a nie naopak , Čo ak ma Claire zle pochopí? Ona je jediná osoba, ktorej na mne ešte záleží. Môžem si dovoliť stratiť aj ju?" pomyslela si a cítila sa deprimovaná už len pri pomyslení na to, že stratiť matku je veľká rana, keď prišla o otca a brata.

Preto sa rozhodla ísť a porozprávať sa s ním.

Xavier sledoval, ako sa Sierra predierala do jeho izby, ako keby korisť kráčala v brlohu predátora. Rovnako ako Nancy stála tesne pri prahu a neodvážila sa ani zavrieť dvere.

„Zavri dvere a poď sem,“ vyzval ju Xavier neutrálnym tónom. Všimol si, ako bola napätá, ale stále urobil, čo jej povedali.

"Pán Woods, to, čo sa stalo minulú noc, bola z mojej strany chyba. Omylom som vošla na nesprávne poschodie namiesto na tretie poschodie. Prosím, zabudnime, čo sa stalo," rýchlo vysvetlila tichým hlasom.

Ona stojí v strede jeho izby, zatiaľ čo on sedí na jednej stoličke na vzdialenejšom konci. Jeho izba je väčšia ako každá iná miestnosť na jachte.

Xavier na ňu chladne pozrel.

"Nestojí za to, aby sme si ťa pamätali. Ale ak ťa uvidím hrať rovnaké triky na iných mužov na palube, určite si ťa budem musieť zapamätať a môžem sľúbiť, že to nie je to, čo chceš. Takže sa drž ďalej od Douglasa a kohokoľvek iného," jeho tón je chladný a jeho slová bodajú.

Uráža ju tým najhorším možným spôsobom, Sierra bola nevinná, ale nebola pokorná ako teraz pred smrťou svojej matky. Je hrdá a nikdy neustúpi, ak niekto pošliape celú jej dôstojnosť, ale po matkinej smrti začala mať pocit, že už na ničom nezáleží a vtlačila sa do ulity, kde radšej mlčí ako rozpráva a zabúda na hádky a nezhody. Ale Xavierove slová spôsobili, že sa jej minulé ja prebudilo z hlbokého spánku. Ale Xaviera sa bojí do tej miery, že sa mu pri rozprávaní nedokázala pozrieť do očí. Ale bránila sa.

"Pri všetkej úcte, pán Woods, nezaujímam sa ani o vás, ani o nikoho na vašej jachte. Ďakujem, že ma tu máte. Prepáčte," jej tón je jemný, ale pevný. A neodvážila sa naňho pozrieť, kým hovorila. Sluch jej búšil do tej miery, že počula, ako jej bubnuje v ušiach.

Keď sa vyjadrila, neodvážila sa tam dlhšie zostať. Rýchlo sa odvrátila a odišla, zatiaľ čo Xavier sa na ňu stále pozeral so zvláštnym zábleskom v pohľade.