Kapitola 49
Dnes ráno som sa zobudil taký nabitý energiou, že som si chcel ísť zacvičiť prvýkrát odkedy som sem prišiel. Potom som si uvedomil, že netuším, kde je telocvičňa. Začal som vyskakovať a Daniel ma stiahol dole. Zasmial som sa a povedal: "Dobré ráno." Povedal: "Ráno. Mohli by ste mi povedať, čo má môj kamarát pripravený vyskočiť z postele tak skoro ráno?" Pozrel som sa na hodiny a povedal: "Je šesť hodín. To nie je skoro. Moja mama ma budila o pol štvrtej, kým odišla do práce, aby som mohol byť hore a pripraviť sestry do školy."
Povedal: "Nikdy si sa nevrátil do postele?" Zasmiala som sa: "Keby som to urobila, tak by som nás troch priviedla neskoro do školy. Vždy som len išla do telocvične a hodinu som cvičila, potom som sa pripravila do školy skôr, ako som ich musela zobudiť. Bolo to trochu príjemné, že som mohla takto začať ráno. Moje cvičenie mi dalo energiu, ktorú som na celý deň vždy potreboval." Potom som sa posadil a povedal, "takže... kde je telocvičňa? Chcem sa vrátiť do svojej rutiny." Povedal: "Mám jeden v našom apartmáne." Zachechtal som sa: "Asi som si ešte nenašiel čas na preskúmanie nášho domova... alebo na vybalenie. Ups." Daniel sa zasmial a povedal: "Všetky tvoje veci sú zatiaľ v jednej z voľných spální. Nemusíš sa ponáhľať, aby si to urobil." Povedal som: "Koľko tu máme voľných spální?" Povedal: "Štyri."
Spadla mi čeľusť, "Znamená to, že chceš minimálne tri deti?" Zachichotal sa a povedal: "Chcem toľko alebo tak málo ako ty. Na veľkosti našej rodiny mi nikdy nezáležalo. Len by som rád mal syna a dcéru. To je všetko, na čom mi záleží". Usmial som sa a povedal: "To znie celkom perfektne. Tak, chceš mi ukázať, kde je naša telocvičňa, alebo to musím hľadať sám"?