Kapitola 120
Povedal som: "Ahoj Gabriel. Daniel sa dnes s mojimi starými rodičmi nestretol." Gabriel povedal: "Och, takže sa chystáš dostať do potravinovej kómy!" Zasmial som sa a povedal: "Áno. Prešiel mizerným štádiom." Gabriel sa smeje: "Dúfam, že si nemal džínsy." Zasmiala som sa a Daniel povedal: "Nie, poradila mi, aby som si obliekol šortky so šnúrkou. Aj ja ti budem navždy vďačný. Párkrát som musel šnúrku povoliť." Gabriel povedal: "Majú taký vplyv na každého. Vždy je mi ľúto tých, ktorí nosia džínsy." Smejem sa a hovorím: "Vždy vyzerajú tak nepríjemne."
Povedal som: "Chystáme sa na rodinné stretnutie, aby sa Daniel mohol stretnúť s mojou rodinou. Pravdepodobne bude polovica októbra, takže v ten večer môžeme mať veľkú vatru. Na večeru ideme grilovať." Gabriel povedal: "To by bolo skvelé! Takú sme už dlho nemali. Budem sa na to tešiť." Povedal som: "Babka pre mňa pracuje na zozname hostí." Povedal: "Zajtra tam pôjdem a uvidím, či je tu niečo, čo by k tomu mohlo prispieť." Povedal som: "Ak pôjdeš dosť skoro, mohla by si dať zvyšky černicového šunka a domácej zmrzliny. Radšej tam však buď skôr. Je tam na návšteve strýko Ace." Gabriel sa zasmial a povedal: "Určite pôjdem skôr. Možno jej dnes večer zavolám a požiadam ju, aby mi niečo ušetrila." Zasmial som sa a povedal: "To by bolo najlepšie. Porozprávame sa neskôr." Gabriel nám zamával ďalej a odišli sme domov.“
Keď sme prišli domov, išli sme do nášho apartmánu a ja som povedal: „Babka mala pravdu. Cítim sa zle." Daniel povedal: "Čo tým myslíš?" Povedal som: "Musím začať variť pre teba a naše šteniatka." Daniel povedal: "Nemusíš variť každý deň." Povedal som: "Myslím, že by som mal." Možno by sme mohli jesť v jedálni jeden alebo dva dni v týždni. Zvyšok času môžem variť. Milujem varenie, len na to v poslednej dobe nemám čas. Zajtra privediem Kyru so sebou a pôjdeme do obchodu s potravinami." Povedal: "Určite sa s tebou nebudem hádať. Najmä ak vás babička naučila variť. Sakra, to bolo dobré." Zasmial som sa a povedal: "To je len bežné každodenné jedlo. Predstavte si Deň vďakyvzdania u nej doma." Daniel povedal: "Ach, drahá bohyňa, neviem, ako som to mohol urobiť." Smejem sa, keď sa chystáme do postele.