Kapitola 96
Nina
Keď ma Ronan opustil na veľtrhu, rozhodol som sa, že je čas ísť domov. Slnko už zapadlo a chodníky vrhalo do tmy, no vlčieho plyšáka v mojich rukách som cítil zvláštne utešený.
Zrazu som sa pri chôdzi zastavil, keď sa z lesa ozýval krik, ktorý tuhol krv. Zastavil som, ako sa mi zrýchlilo srdce. Možno to boli len výkriky niekoho, kto sa na jarmoku príliš zabával...