Kapitola 7 Uterák a tetovanie

KIARA

Otec fúkal veci neúmerne a obviňoval Liama z niečoho, čo ani nebolo jeho vinou. Boli sme v rodinnom salóniku, aj keď sme držali ticho. Všetci boli napätí a naštvaní.

"Dobre, chápem. Prepáč!" Povedal Liam a zavrel oči a snažil sa byť tým pokojnejším.

"Ocko dosť!" povedala som frustrovane. Mama sa zamračila a položila otcovi ruku na hruď. Bola nahnevaná, že sme klamali, ale čo čakali? Vždy obviňovali Liama a ja som to nenávidela.

"Elijah. Dosť. Je v poriadku a musíš si prestať myslieť, že je dieťa." Venovala som mame uznanlivý úsmev. Ak niekto pochopil, že to bola ona, len som si prial, aby to urobili aj ostatní. Nenávidel som, že Liam sa už obviňoval a teraz otec situáciu len zhoršoval.

"Chápem, pokazil som to. Mal som s ňou zostať, kým nevyjde z kúpeľne." povedal Liam zamračene. Pokrútil som hlavou, sakra nie.

"Ocko! Liam! Z kina som odišiel z vlastnej vôle. Keby som sa len vrátil do premietacej sály, bol by som v poriadku! Liam prestaň obviňovať seba." odsekol som.

Obaja muži sa na mňa zamračene pozerali. "Nemal si odísť." Povedal otec a pozrel sa na mňa. Teraz som nemal na sebe svoj sveter, pretože každý už videl to uhryznutie a videl som, ako sa jeho oči mihli, kým sa obavy a obavy znásobili desaťnásobne. Zavrel som oči a zhlboka sa nadýchol.

"Nepotrebujem, aby si na mňa stále dával pozor, potrebujem dýchať. Bože, občas sa cítim dusno!" odsekol som. Viem, že som práve teraz znela ako sebecká sviňa, keď ma len milovali, ale bolo to dusivé.

"Kiara, opäť si sa skoro zabil."

"Ocko. Prosím, nechcem vám ublížiť, chlapci, ale musíte ma nechať dýchať." zašepkala som a prosebne som sa pozrela na brata a otca. Mama si povzdychla.

„Elijah, Liam, vy dvaja jej musíte dať priestor.

Najmä ty, Eliáš.“

„Červená... kurva, skoro zomrela; toto je čo? Siedmy kurva raz?! Zážitkov na prahu smrti má za celý život dosť. Nestratím ju, ani nepotrebujem toho kreténa, aby si myslel, že mu niečo dlhujem." Otec zasyčal a blýskalo sa mu. Jeho aura Alp ha sa z neho odkotúľala. Najviac ma to zasiahlo. Ostatní dvaja boli napokon Alfy.

"Takže, toto je o Alfe hore?!" spýtal som sa nahnevane a snažil som sa, aby ma jeho aura príliš neobťažovala.

"Nie... Ale zachránil ťa už dvakrát. Mám pocit, že ťa nemôžem ochrániť. Nechcem ťa zadusiť, Kia, ale nezlepšuješ situáciu. Odteraz už nikam nejdeš sám." Jeho tón bol chladný, videl som, ako sa mu v očiach víri hnev. Vyžarovalo to z neho vo vlnách. Zaťal som čeľusť, moje vlastné srdce búšilo. Tak toto bola chyba toho namysleného, nebezpečne pekného Alfa...

Otočil som sa a vyrútil sa von, bežal som hore schodmi.

"Kiara!" Ocko volal.

"Dajte jej priestor. Nepočujete vy dvaja nič, čo práve povedala?" Počul som maminu naštvanú odpoveď. Bože , miloval som tú ženu. Už som sa chystal vtrhnúť do svojej izby, keď som sa zastavil pred izbou vedľa mojej. Opojná drevitá vôňa zasiahla moje zmysly a odmlčal som sa. Bez rozmýšľania som otvoril dvere. Keby to nepovedal otcovi, tak by sa to nestalo!

Pozrela som sa na muža, ktorý stál pri posteli, no trvalo to len sekundu. Oči sa mi rozšírili šokom, keď som po ňom prebehla očami. Nikdy nevyzeral muž tak krásne ako ten predo mnou. Každý hrbolček a pokles jeho svalnatého tela bol za hranicou dokonalosti. Tetovanie mu pokrývalo ruky, hrudník a celý krk. Videl som, ako tí dolu vykúkajú. Na krku mal niekoľko strieborných náhrdelníkov, čo len pridávalo na tom, ako sexi vyzeral. Áno, vtedy som si myslel, že je pekný... Ale teraz v ničom inom, len v uteráku, ktorý mal neisto nízko na bokoch a predvádzal ďalšie tetovania, ktoré ma prinútili uvažovať, kde presne skončili. Aj jeho nohy boli potetované...

"Už sa pozeráš?" Spýtal sa. Jeho hlboký, chladný hlas spôsobil, že sa mi rozšírili oči a cítila som, ako sa mi mierne začervenali líca. Zapojil svoj telefón do nabíjačky a potom prišiel ku mne. Dokonca aj jeho chôdza vyžarovala silu a aroganciu.“ čo chceš? Nemyslel som si, že tak rýchlo pribehneš."

zamračila som sa. Čo to vôbec znamenalo? Dostal som odpoveď, keď za mnou zavrel dvere. Mv eves sa rozšíril a ja som naňho zazrel.

"Nemajte nápady. Mám osemnásť, nie ste ako otec?" Povedal som a ustúpil som. Dúfam, že nepočul moje búšiace srdce. Nadvihol obočie.

"Ach áno, zabudol som. Otcovo dievčatko je ešte dieťa, však?" posmieval sa.

,,To nie je pravda." V očiach sa mi blýskalo mrzutosťou. Ako sa opovažuje, je mi jedno, či bol Alfa kráľom.. Jeho oči sa zúžili a zažiarili nebezpečnou červenou, keď uzavrel medzeru medzi nami. Ustúpil som.

"Dokáž to." Povedal tlmeným hlasom, z toho mi behal mráz po chrbte.

"Prepáčte?"

„Dokáž, že nie si otcovo vzácne bábätko." Jeho oči sa zapichli do mojich a ja som mala chuť nadávať, keď som chrbtom narazila na stenu. Položil ruky na obe strany mojej hlavy a vedela som, že počuje tlkot môjho srdca. Zovrel mi žalúdok a zistila som, že sa pozerám na jeho pery.

Mal upravenú krátku bradu a vyzeral neuveriteľne príťažlivo. Zdvihla som oči a zahľadela sa do tých jeho.

"Nemám ti čo dokazovať. Nemal si si z toho robiť ťažkú hlavu pri večeri."

"Neurobil som. Len som uviedol posraný fakt. Ak to spôsobilo problém, je mi to kurva jedno. Takže... nenaštve ma. Dozvieš sa, že moje inštinkty zabíjať sú oveľa silnejšie ako moje inštinkty chrániť." Jeho hlas bol tichý, jeho tmavé oči hľadeli do mojich.

Srdce mi bilo, ale nebál som sa, veľakrát som čelil smrti. Usmiala som sa a snažila som sa nesústreďovať na to, že bol len v uteráku. Bolo zvláštne, že som našiel niekoho, kto bol aspoň o 15 rokov starší ako ja, sexi?

"To je v poriadku, zachránil si ma pred 14 rokmi . Ak ma zabiješ, bolo by to úplne jedno. Som nažive vďaka tebe." Povedala som potichu, nebála som sa smrti. Zamračil sa a pozrel mi do očí. Nemohla som ho prečítať, ale jeho blízkosť ma dostávala.

"Hmph. Zdá sa, že som mal pravdu. Mal som ťa nechať zomrieť. Si príliš slabý na to, aby si prežil v tomto svete." Zamrmlal. Preletel mnou záblesk bolesti a hnevu, s použitím všetkej sily som ho zatlačil späť. Oči mi zažiarili fialovo, ale nepohol sa ani o centimeter.

Potichu zavrčal a ja som zalapala po dychu, keď ma zrazu stiahli zo steny a skôr ako som si to uvedomila, buchla som na posteľ. Moje oči sa rozšírili rýchlosťou, ktorou sa práve pohol. Jedna z jeho rúk sa mi omotala okolo krku skôr, než som vôbec stihol spracovať, čo sa stalo. Mal jedno koleno medzi mojimi nohami, keď som hľadel do jeho horiacich červených gúľ, ktoré boli naplnené tlejúcim hnevom.

Tie žiarivé gule som si pamätal z dávnej minulosti. Cítil som váhu jeho hnevu a Alfa aury. Bolo to iné ako otcovia. Tmavšie, silnejšie a také hlboké, že som mal pocit, že sa topím.

"Nebudem tolerovať neúctu." Povedal jedovato.

"Tak ma nemanipuluj." Vystrelil som späť, môj hlas bol trochu zadýchaný. Nebál som sa, ale niečo na tejto celej veci mi spôsobilo šialenstvo v žalúdku od motýľov. Cítila som, ako sa mi jeho prsty stiahli okolo krku a vedela som, že bojuje sám so sebou. Moja hruď sa zdvihla a klesla, keď som zhlboka prehltol. Snažila som sa nevšimnúť si, že je stále v uteráku, jeho vôňa už napadla moje zmysly, no najviac ma zmiatlo to, ako ma jeho dotyk vyvolával. Uvedomoval som si každý mozoľnatý hrot, jeho srdce a spôsob, akým sa mi ľahko omotal okolo krku.

,,Tak mi radšej začni prejavovať trochu úcty." Povedal to nebezpečne. Mierne som sa usmial, položil som si ruky na jeho hruď a teraz som si všimol, že má prepichnuté bradavky, keď som o jednu náhodou prešla vankúšikom prsta. Slová opustili moje pery skôr, ako som ich stihla zastaviť.

"Alebo čo?" Bože, prečo som to povedal? Srdce mi poskočilo, keď som videl, ako sa jeho zamračenie prehĺbilo, jeho žiarivé červené oči sa teraz pozerali priamo do mojich...

Autor Moonlight Muse

Ďakujem za prečítanie, napíš recenziu a zanechaj drahokam :))