Kapitola 29 Bodnutie bolesti

ALEJANDRO

Očné viečka sa zavreli a ja som cítil, ako mnou preletel kúsok starostí. Snažil som sa zadržať, aby som ju úplne nezničil... Ale nikdy predtým som necítil taký hlad... Áno, niekedy som mal chuť zabíjať a mal som... Ale nie, keď som mal sex... Pomaly som spustil jej nohy, chrčiac, keď som sa z nej vyžmýkal, mierne syčal. Sakra, bola tesná.

Bola dokonalá, zasrane dokonalá... Po jej ochutnaní som mal pocit, že mi celý život chýbal... Dokonca aj to, ako chutila... Dohnalo ma to k šialenstvu a nedokázal som sa zadržať.