Kapitola 26 Večera v polnočnej modrej

KIARA

Vo chvíli, keď tá ryšavá bomba objala Alejandrov krk, pocítil som bolestivé bodnutie do hrude. Môj vlk bolel a tak som sa snažil čo najlepšie zamaskovať svoje emócie, keď som vytiahol telefón z vrecka a zašepkal mi ospravedlnenie, keď som odchádzal. Bolelo to ako sviňa. Prečo však? Boli sme nič. Dýchaj dievča, máš to. Keď som odchádzal, zhlboka som sa nadýchol. Nie, nechcel som plakať, ani som nechcel ukázať, že mi na tom záleží.

Prudko som zastal, kým som takmer nenarazil do nikoho iného ako do Carmen. Pozrela na mňa so sotva maskovaným odporom.