Kapitola 22 Jeden z obavy

ALEJANDRO

zdvihol som obočie. Čo to vôbec znamenalo? Povzdychol si, prešiel si rukou po vlasoch a pozeral sa na stromy, ktoré nás obklopovali. Bolo počuť len šuchot listov alebo zvláštne zviera.

"Snažil sa ju zobrať. Stále si pamätám ten pohľad v jeho predvečeroch... Dokonca ani nevyzeral, že by tam bol úplne. Bolo mu jedno, že som doňho nabúral, len sa ju snažil zobrať... Zmietol som to. Stalo sa niekoľko udalostí, ale v ten deň...mimo kina... sa nezdalo, že Wendigo išiel dnu, aby ich zabil, a obaja vieme, že by ich obaja chceli zabiť. Kirune obaja vieme, že ich chcú zabiť. zabiť ju. Potom v nemocnici, zo všetkých miest, sa vybralo tam, kde je viac šteniatok a vlkov.“