Kapitola 14 Jej hnev

ALEJANDRO

Môj hnev vzbĺkol a chytil som ju za hrdlo a bolo mi jedno, že sa moje pazúry zaryli do jej jemnej kože. Nenávidím neúctu a nebudem ju tolerovať nikomu. Varoval som ju a ak si myslela, že sa hrám, tak sa má čo učiť. Zvalil som ju na zem, ale v poslednej chvíli som zistil, že spomaľujem. Neviem prečo, ale nemohol som jej kurva ublížiť tak, ako som chcel. Vnútorne som cítil, ako vo mne rezonuje chrumkanie, keď sa stretla so zemou.

Zalapala po dychu; jej ruky boli pevne ovinuté okolo môjho zápästia, keď vzduch naplnil pach krvi. Videl som bolesť, ktorá sa mihla cez jej tvár, ale nijako to nezmenšilo horiaci plameň hnevu v jej očiach.