Kapitola 2 Pravda
"Kevin, už choď. Vysvetlím to Maggie. Vaša svadba bude o tri dni a pozývacie listy boli odoslané. Nekazte si kvôli mne atmosféru. Prestanem a porozprávam sa s Maggie." Tami potiahla Kevina za ruku a prosila ho.
Maggie sa zdalo smiešne, keď ho Tami nazvala švagrom. S tým mužom sa vyšantila a nazvala ho švagrom. Nepripadalo jej to hnusne?
"Humph." Kevin si odfrkol a odvrátil sa.
Tami stála za Maggie a tlačila invalidný vozík smerom k balkónu.
"Tami, drž sa odo mňa ďalej." Maggie hystericky zavrčala.
Tami odstrčila invalidný vozík na balkón, postavila sa pred veľké okno od podlahy až po strop a nevýrazne prehovorila: „Sestička, vieš, kto ti prešiel cez nohu?“
Maggie sa náhle pozrela na Tami, ktorá sa milo usmiala. To bolo jej zvyknuté prestrojenie.
"Ja, heh heh..." Zachichotala sa, "Musíš chcieť vedieť, prečo som sa snažila prejsť cez Kevina, však?"
"Blázon, určite som ho nechcel prejsť. Viem, ako veľmi ho miluješ a určite by si mu išiel pomôcť."
Teraz sa Maggie pozrela na Tami, akoby videla démona, "To ma tak nenávidíš?"
"Áno, mám. Mala by som byť prvou slečnou z rodiny Johnsonovcov. Otec a moja mama sa milovali dlhé roky, ale tvoja matka ho ukradla a stala sa jeho zákonnou manželkou. Moja matka sa mohla stať iba jeho konkubínou a ja som sa zmenila na nemanželskú dcéru." Tami škrípala zubami.
Počas vysvetľovania sa ešte viac nahnevala: "Maggie, to, čo máš, je pôvodne moje. Vila je moja. Spoločnosť je moja. Kevin je tiež môj. Teraz ich beriem späť."
"Pôvodne tvoj? Čo ti patrí? Vilu vlastní moja mama a firma patrí môjmu dedkovi. Predtým, ako sa mama vydala za otca, nemal nič. Od samého začiatku nie si bohatá dáma." Maggie mala chladný hlas a vyzerala ľahostajne.
"A bol to otec, kto dvoril mojej matke. Ona ani nevedela, že má priateľku."
"Sklapni." Tami zakryla Maggie ústa ako šialená osoba.
Maggie na to už prišla, no stále vyzerala tak odmerane a arogantne. Nenávidela ju za to. Maggie vyzerala, akoby jej to bolo jedno. Veci, za ktoré Tami tak tvrdo bojovala, sa v jej očiach zdali bezcenné.
Maggie prestala rozprávať a Tami sa koketným hlasom zachichotala, akoby si zrazu na niečo spomenula: "Ach, dobre, Maggie, vieš, po autonehode by sa ti mohla zahojiť noha. Bola to moja mama, ktorá podpísala papier na amputáciu. A po operácii ti mama pridáva nejaké ingrediencie do tvojho jedla...
Po jej slovách sa šialene zasmiala.
Maggie konečne ukázala výraz a triasla sa: "Tvoja matka a ty si nehanebný, ale čo ti poviem, ani nepomysli na to, že získaš odkaz mojej matky."
"Maggie, mala by si byť dosť múdra, aby si odovzdala prsteň svojej matke a ja zvážim, či ťa nechám žiť." Povedala Tami blahosklonne.
Maggie sa kútik pier zohol a prehovorila, zdôrazňujúc každú slabiku: "Nikdy."
Sotva jej utíchol hlas, nabrala silu a invalidný vozík sa zrútil z balkóna.
Počas pádu uvidela Tamiinu bledú tvár.
Z vrecka vytiahla ten rubínový prsteň, strčila si ho do úst a prehltla ho.
Tami, Kevin, nikdy by ste nevedeli, že prsteň mám v bruchu. Nikdy by ste to nedostali.