Kapitola 1

"Anastasia, pomôž! V klube ma obťažovali!"

Zúfalý a bezmocný zvuk hlasu jej najlepšej kamarátky bola jediná vec, na ktorú Anastasia Tillmanová myslela, keď sa ponáhľala do klubovne.

Izba 808. Anastasia zdvihla zrak k číselnému štítku na dverách súkromnej izby. Bolo to rovnaké číslo izby, aké jej napísala jej najlepšia kamarátka Hayley Seymour. Bez ďalšieho premýšľania vtrhla cez dvere, aby zachránila svojho priateľa.

Keď sa pod jej rukou otvorili dvere, privítala ju tma vo vnútri. Zrazu ju okolo zápästia objala silná ruka a vtiahla ju do tmavej miestnosti, nasledovalo hlasné buchnutie, keď sa dvere zabuchli.

"Hej, kto si a čo chceš?!" skríkla Anastasia a očami divoko prelietavala okolo seba, keď sa snažila rozoznať okolie.

"Upokoj sa a budem sa k tebe správať dobre." Blízko jej ucha prehovoril hlboký a chrapľavý mužský hlas.

Ďalšiu sekundu Anastasiu bez okolkov hodili na pohovku, a skôr ako sa stihla postaviť na nohy, pritlačilo ju štíhle a silné telo.

Spustila tlmený plač, keď pár pier, ktoré chutili ako mäta pieporná, zachytil jej.

Muž na nej cítil horúcu na dotyk. Pocit beznádeje jej vohnal slzy do očí, keď sa snažila proti tomu mužovi bojovať, ale nakoniec nezmohla nič iné, len vydržať mužovu zúrivosť.

O hodinu neskôr sa Anastasia vypotácala z miestnosti a vyzerala strapatá. Práve prežila nočnú moru, ale to ju neodvrátilo od obáv o bezpečnosť svojej najlepšej kamarátky.

Práve sa chystala zavolať na Hayleyho číslo, keď uvidela skupinu mužov a žien vychádzať z bočných dverí. Pod svetlami okamžite spoznala dve ženy v skupine.

Jednou z nich bola Hayley, jej najlepšia kamarátka, ktorá predtým volala po telefóne o pomoc, a druhou Anastasiina nevlastná sestra Erica Tillman. Obe dievčatá kráčali bok po boku so spojenými rukami, ako keby boli najbližšími priateľmi.

Šok a hnev zafarbili Anastasiine črty, keď ich uvidela. "Zastav sa, Hayley!" zvolala nahlas na diaľku, keď mala päste pevne zaťaté po bokoch.

Keď to Hayley a Erica počuli, otočili sa k nej. Anastasia sa na nich zamračila s popolavou tvárou a žiadala od Hayley: "Prečo by si mi klamal?!"

Hayley sa uškrnula. "Nie je to moja chyba, že si vždy taká dôverčivá, Anastasia."

"Zabával si sa tam s tým gigolom?" spýtala sa Erica spievajúcim hlasom a zlomyseľne sa usmiala.

Až vtedy si Anastasia uvedomila, že ju nastavili obaja. Cudnosť, ktorej si vážila posledných devätnásť rokov, bola teraz obetovaná pre ich opovrhnutiahodnú radosť.

Vtom Hayley zamrzlo v očiach, keď vrela, "Naozaj si si myslela, že som tvoja kamarátka, Anastasia? Odkedy sme sa stretli, žijem v tvojom tieni! Nenávidím ťa a nechcem nič iné, len ti zničiť tú tvoju tvár!"

Erica, na druhej strane, rýchlo prehovorila výsmechom: "Mám dôkaz, ktorý potrebujem, aby som otcovi ukázal, že si v klube kupliarske peniaze. Nebude to dlho trvať, kým ťa vyhodia z domu!"

"Vy dvaja-" Anastasia bola taká zúrivá, že sa zakolísala. Jej telo bolo po utrpení, ktorým prešla, v troskách a kolektívna váha zrady jej priateľky a krutosti jej sestry ju takmer zrazili na zem.

"Poďme, Hayley! Nechceme, aby nás videli s odpadkami, však?" S rukou prekríženou cez Hayleyinu ju Erica viedla k športovému autu, ktoré zaparkovala pri obrubníku.

O tri dni neskôr, v rezidencii Tillman, tichý mužský hlas v zúrivosti zakričal: "Stali ste sa eskortou pre peniaze len preto, že som vás nenechal ísť študovať do zahraničia? Ako môžem ja, Francis Tillman, mať takú nehanebnú dcéru, ako ste vy?"

"Ocko, ja som..."

"Ty nie? Ale urobila si, Anastasia! Ako si mohla zájsť až do takých nehanebných dĺžok? Nechali sme ťa hladovať, alebo sme ťa o niečo pripravili? Neverím, že by si sa v špinavej klubovni pasoval s náhodnými cudzincami! Pre tvoje dobro, dúfam, že si si nepriniesol žiadnu chorobu od teba, a kto vie, akú chorobu som mohol dostať do môjho domu. z miesta, kde sedela na gauči, sa uškŕňala drahokamy a jemné oblečenie.

"Ocko, ja som to naozaj neurobila. Ja..." Anastasia sa pokúsila vysvetliť.

Francis však už od nej nechcel počuť ani slovo. Zlomyseľne sa na ňu zamračil a vyštekol: "Stále mi klameš, vidím. Okamžite vypadni z tohto domu! Neznesiem ťa mať pod strechou. Žiadna moja dcéra nemôže byť taká nehanebná. Odteraz nie si moje dieťa!"

Medzitým na schodisku Erica sledovala, ako sa odohráva táto scéna, keď sa oprela o zábradlie s bradou podopretou rukou. Všetko išlo presne tak, ako si naplánovala. Za pár minút Anastasiu vyhodia z domu a túla sa ako nejaký úbohý zatúlaný blázon.

Dole v obývačke Anastasia stíchla, keď videla hromový a sklamaný výraz na otcovej tvári. Bez slova vstala zo svojho miesta a vyšla hore schodmi, aby si zbalila veci.

Práve obišla odpočívadlo, keď ju Erica zabarikádovala. Mladšie dievča s povýšene prekríženými rukami na hrudi sa uškŕňalo: „Vypadni odtiaľto! Nezdržiavaj sa tu ako otras. Tento dom už pre teba nikdy nebude mať miesto!“

Anastasia zaťala päste, keď sa zamračila na Ericin spokojný výraz.

Keď Erica videla v Anastasiných očiach nenávisť a hnev, naklonila sa dopredu. "Čo, chceš mi dať facku alebo čo?" Otočila sa lícom k rozhorúčenej dievčine a samoľúbo povedala: "Tak choď rovno!"

Anastasia bez toho, aby sa držala späť, položila ruku na Ericinu tvár, čo malo za následok tvrdú facku.

"Aha!" Erica vydala prenikavý plač. "Práve si ma udrel! Mama, otec - Anastasia ma práve udrela!" Keď schádzala dole schodmi, zavýjala.

Naomi Lowell rýchlo stiahla svoju dcéru do náručia a vykríkla na schodisku: „Ako sa opovažuješ udrieť moju dcéru, Anastasia! Na čo sa to do pekla hráš?!“

Francis pozrel na červené odtlačky na Ericinom líci a nikdy v živote nebol viac sklamaný. Kedy sa moja najstaršia dcéra stala tak zúrivo vzpurnou?

„Ocko, to bolí...“ Erica vzlykala, keď sa zaborila otcovi do náručia a prehnane sa zhlboka nadýchla, akoby mala veľkú bolesť.

"Vypadni odtiaľto, Anastasia!" Francis zareval hore schodmi.

Po zbalení vecí Anastasia schmatla pas a zišla dolu schodmi. Srdce jej zamrazilo, keď videla, ako jej vlastný otec drží Ericu v náručí, ako keby bola niečo vzácne.

Anastasia vtedy vedela, že v jeho srdci skutočne nemá miesto. Francis len počul Ericinu stranu príbehu, namiesto toho, aby sa spýtal Anastasie na hrozný incident, ktorý prežila minulú noc.

Odkedy zomrela jej matka, trávila roky v tomto dome a žila ako outsider, pretože jej otec si priviedol domov svoju milenku a svoju nemanželskú dcéru, aby založili novú rodinu.

Nebohá matka Anastasie sa o mimomanželských pomeroch svojho manžela nikdy nedozvedela, dokonca ani počas jej smrti.

Na toto miesto sa už nikdy nevrátim.

Vnútri domu Erica sledovala, ako Anastasia ťahá svoj kufor von prednými dverami a na perách sa jej skrútil zlý úsmev. Konečne som sa zbavil tej zbytočnej bolesti očí!

…

O päť rokov neskôr sa ozvalo zaklopanie na vchodové dvere bytu v Dansbury.

Žena žijúca v byte hĺbala nad svojimi návrhmi, keď začula klopanie. Trochu zmätená podišla k dverám a nešťastne ich otvorila. Keď uvidela dvoch ázijských mužov v oblekoch, spýtala sa po čínsky: "Koho hľadáte?"

"Vy ste slečna Anastasia Tillman?" spýtal sa jeden z dvoch mužov po anglicky.

"Ja som. A ty?" naliehala Anastasia.

"Požiadali nás, aby sme ťa hľadali. Tvoja matka, Amelia Chapmanová, zachránila nášmu mladému pánovi život. Stará pani, ktorej slúžime, ťa chce vidieť."

Pri tomto sa zamračila. "Kto je tá stará pani, ktorej slúžiš?"

„Stará pani Presgraveová,“ odpovedal prvý muž úctivo.

Keď to Anastasia počula, pochopila, čo sem týchto mužov priviedlo. Stará pani Presgrave bola ženou za Presgrave Group, popredným konglomerátom v krajine. Pred rokmi Anastasiina matka obetovala svoj život, aby zachránila najstaršieho vnuka starej pani Presgraveovej.

Anastasia bola hrdá na to, že sa narodila policajtovi tak schopnému a spravodlivému ako Amelia.

„Prepáč, ale nemám v úmysle ju vidieť,“ povedala Anastasia rozhodne. Mala pocit, že presgrófovia chcú Amélii oplatiť veľký čin, no nemala v pláne akceptovať ich gesto.

Práve vtedy sa odkiaľsi z bytu ozval detský a zvedavý hlas, ktorý sa pýta: "Mami, kto to je?"

"Nikto," rýchlo odpovedala Anastasia. Potom sa obrátila a oslovila mužov pri dverách: "Prepáčte, ale momentálne naozaj nemám náladu na hostí."

S tým zavrela dvere.

Medzitým na vidieku sedel muž na gauči vo vile zastrčený v polovici kopca. "Vystopovali ste ju?"

"Áno, mladý majster Elliot. Dievča z klubovne pred piatimi rokmi práve predalo tvoje hodinky na trhu s použitými tovarmi."

„Nájdite ju,“ povedal muž na gauči hlbokým a autoritatívnym hlasom.

"Áno, pane!"