Kapitola 45

Zahryzla som si do pery. "Ty nie?"

„Nie,“ povedal jednoducho a priamo, a práve v takýchto chvíľach som si prial, aby som mal čo i len kúsok jeho sebavedomia." Viem, čo cítim, keď som s tebou. Osudní kamaráti alebo nie, to, čo zdieľame, nie je len výplodom našej fantázie."

Horká myšlienka sa mi presadila do prednej časti hlavy, ktorej som nemohol pomôcť, ale nevyslovil som ju. "Ale čo ak nie sme...?" spýtal som sa a srdce sa mi bolestivo krútilo. "Čo ak máme byť s inými ľuďmi?"