Kapitola 192

Boli sme vo vzdialenom rohu nádvoria a pripravovali sa na presun ďalšieho kvetináča, keď-

"A čo si myslíš, že robíš?"

Z toho silného hučivého hlasu, ktorý sa rozliehal cez rušné nádvorie, mi stuhla krv v žilách a už len pohľad na Ericov chrbát, celý strnulý a nehybný, mi povedal, že cíti to isté.