Kapitola 180

Ale... nič som nevidel. Len rozmazané obrysy jeho čŕt. Nevedela som, či má Alexandrove oči alebo moje, či má gombíkový nos, alebo či má očarujúci úsmev svojho otca.

Nakoniec však na ničom z toho teraz nezáležalo.

Toto bol môj malý chlapec. Cítila som to hlboko v duši, aj bez toho, aby som videla jeho tvár. Bol tu mojím snom.