Kapitola 143

Bol to nečakaný krok, no ani v najmenšom nechcený. Nevedela som sa nabažiť toho nádherného pocitu jeho tela tak blízko môjho.

Takto blízko ma zaplavila svieža, chladivá vôňa jeho umývania tela. Ako borovica a čisté brehy jazier a všetko krásne v prírode. Jeho tmavé, zvodné vlasy, z ktorých stále kvapká voda, mu priľnuli k pokožke najpríťažlivejšie, až mi vyschlo v hrdle.

Nemalo by byť možné, aby bol alfa taký pekný a úžasný ako on, aby sa mi zdal taký očarený... ale bol tu a dal mi všetko, o čom som mal pocit, že si to nezaslúžim. Bol však ku mne úprimný. Mohla som pripustiť, že možno neklamal o svojich citoch ku mne, ale bez ohľadu na to, ako veľmi som sa to snažila potlačiť, časť mňa lipla na predstave, že ma jedného dňa omrzí.