Kapitola 1 1

Sophiino POV

"Zobuď sa, Sophi. Včera večer som ti povedal, že Alfa je mimo smečky. Dnes musím ísť do baliarne."

Spal som tvrdo, keď som počul hlasné klopanie na moje dvere. Pokúsil som sa zaspať ešte raz, tentoraz s vankúšom na uchu.

Môj brat Abrahám búchal na dvere.

Bol odo mňa o tri roky starší. Nedávno bol povýšený na Gamma nášho balíka Night Shade. V dôsledku toho mu zo dňa na deň pribúdali povinnosti.

"Ak hneď nevyjdeš von, zabijem tvojho priateľa." Vyhrážal sa mi.

Okamžite som otvoril oči a posadil sa.

"Tsk! Prečo mi to robíš? Idem. Počkaj na mňa."

"Dobré dievča."

Prevrátila som očami. Dobre si uvedomoval moju slabosť, ktorou bol môj priateľ Bruce Morrison.

Bolo požehnaním mať v živote muža ako on. Miloval ma. Mal som v neho úplnú dôveru.

Bol to mladší brat nášho Alfa, Bryan Morrison.

Napriek tomu, že zdieľali rovnakú krv, mali úplne odlišnú povahu.

Bruce bol pokojný, sčítaný človek. Vedel vychádzať s každým.

Na druhej strane, jeho veľký brat Bryan bol skutočne chladnokrvný muž. Všetci v našej svorke sa ho báli. Povedali , že pohľadom ostrým ako dýka vyžaroval nebezpečný vzduch, z ktorého behal mráz po chrbte tým, ktorí sa odvážili skrížiť mu cestu. Každý jeho pohyb bol vypočítaný a každý jeho čin bol v ríši vlkov premyslený.

Jeho smrtiace správanie malo schopnosť kedykoľvek zabiť akéhokoľvek Alfa. Bol nielen najsilnejším Alpha, ale aj obchodným magnátom, ktorý katapultoval našu svorku na vrchol najbohatších smečiek sveta.

No to som o ňom počul. Raz som ho videl. Na Bruceove posledné narodeniny som ho zazrel.

Uľavilo sa mi, že Bruce nie je chladný ako on. Bruce bol gentleman a hlavne mu na mne záležalo.

Išla som sa osprchovať, obliekla som si jednoduché modré dlhé šaty a obula si tenisky. Rýchlo som schmatla telefón a tašku a zbehla som dole.

"Vidíš? Málokedy chodí načas."

Počul som, ako sa môj brat na mňa sťažuje mame.

"Mami, nepočúvaj ho. On a jeho Alfa mi už len lezú na nervy. Včera večer mi oznámil, že odídeme skôr. Ale o koľkej? To nikdy nepovedal. Nemôžem sa kvôli nemu ani poriadne vyspať."

Moja matka sa zasmiala. Bola zvyknutá na toto hašterenie.

Abrahám a ja sme sa rozlúčili s našou matkou a odišli z domu.

Nastúpili sme do jeho auta a on začal šoférovať.

"Mama mi určila povinnosť posielať ťa každý deň na tvoju univerzitu, inak by si tam išiel pešo."

"Dobre, potom ma nemusíš vysadiť. Poviem Bru-"

"Ani na to nemysli. Každý deň ťa vysadím. Ten chlap sa mi nepáči."

"Samozrejme, že ho nemôžeš mať rada. Pretože to nie je tvoj priateľ, ale môj. Poznám ho lepšie ako ktokoľvek iný. Miluje ma. V skutočnosti mi sľúbil, že sa po mojich osemnástich narodeninách príde porozprávať s mamou." odpovedal som posmešným tónom.

Keď každý člen svorky dosiahol osemnásť rokov, našli si svojich kamarátov.

Veľa ľudí by dnes radšej malo osobu, ktorú si vybrali, ako svojho osudového partnera. Takže mohli odmietnuť svojho druha, ak by chceli.

Existoval však iný zákon, ktorý sa vzťahoval iba na hlavu Alfu.

Hlava našej svorky Alfa nemohla odmietnuť svojho osudového druha. Ak by to urobil, jeho druh by zomrel.

Navyše, iní Alfy by degradovali jeho pozíciu vodcu Night Shade Pack, čo bolo horšie ako smrť.

"Čo je zajtra. Zajtra máš narodeniny, Sophia." Pripomenul mi to môj brat.

"Potom príde pozajtra."

"Najskôr na neho dohliadnem, potom ťa nechám byť jeho kamarátkou."

Bruce bol v rovnakom veku ako môj brat. Nevedel som prečo, ale môj brat ho vôbec nemal v láske. Predpokladal však, že Bruce by mohol byť môj kamarát, takže nás musel prijať spolu.

"Dobre, dobre, brat môj. Ako si želáš." poznamenal som sarkasticky.

Zľahka ma udrel do hlavy, čo ma rozosmialo.

Vysadil ma pri hlavnom vchode mojej univerzity.

'UNIVERSITY OF NIGHT HADE'

Bola to moja ideálna univerzita. Musel som vynaložiť veľké úsilie, aby som sa sem dostal. Bol som v prváku.

Po niekoľkých hodinách som sa cítil nudný. Moja najlepšia kamarátka Luisa so mnou nebola. Dnes sa neukázala.

"Kde je?"

Zamyslel som sa a vytočil jej číslo. Neodpovedala na moje volanie.

Bruce mi tiež chýbal. Ani on neprišiel. Vytočil som jeho telefónne číslo. Telefonát prijal po dvoch zvoneniach.

"Dobrý deň."

"Kde si, Bruce?"

"Zlatko, povedal som ti, že brat išiel do svorky v Moon Valley, aby sem priviedol moju švagrinú. Dnes sa vracia. Zajtra majú zasnúbenie. Takže som práve teraz v balničke."

"Ach! áno. Ako som zabudol na zásnubný obrad veľkého švagra? Myslím, že kvôli tomu tam dnes išiel môj brat skoro. Tiež mi oznámil, že sme pozvaní na obrad."

"Neboj sa, zlatko. Keby si zabudla, pripomenul by som ti to. Takže sa netreba báť. Momentálne som dosť zaneprázdnený. Prial by som si, aby si tu bol. Ale to je v poriadku. Mal by si byť vo svojej triede. Zavolám ti neskôr."

"Dobre, ahoj."

"Dovidenia."

Vzdychla som si, keď Bruce zložil telefón. Robil správnu vec, keď pomáhal svojej rodine.

Zrazu mi v hlave skrsol nápad.

„Mal by som ísť do baliarne, aby som ho prekvapil. Pomôžem mu pri práci. Bude mať veľkú radosť.“

Vyšiel som z univerzity a zavolal si taxík. Do oblasti baliarne som sa dostal za dvadsať minút.

Zaplatil som taxikárovi a potom som pokračoval do baliarne.

Stráže ma najprv zastavili pri vchode, ale keď som im povedal, že som sestra Gammy Abrahama, pustili ma dnu.

Keď som vstúpil do domu, zahalila ma vlna vône a naplnila vzduch sladkou vôňou rozkvitnutých kvetov. Každý kút bol ozdobený množstvom žiarivých okvetných lístkov, ktoré vytvárali dúhu farieb, ktorá mi tancovala pred očami. Steny zdobili jemné kytice, ktorých lupienky jemne padali dolu ako vodopád krásy prírody.

Celá smečka vyzerala ako nevesta. Zasmiala som sa pri myšlienke, že dom označujem ako nevestu.

Prečo by nevyzdobili dom? Bolo to zasnúbenie Alfa Bryana. Každý by zajtra dostal svoju Lunu.

Rozhliadol som sa, aby som našiel Brucea, ale nikde ho nebolo.

"Prepáčte, kde je Bruce?" Spýtal som sa slúžky.

"Nie je tu." Slúžka odpovedala jemným úsmevom.

Predpokladal som, že by mohol byť vo svojej izbe. Tak som sa spýtal,

"Kde je jeho izba?"

„Hore, v rohu,“ odpovedala, kým sa vrátila k svojej práci.

"Ďakujem."

Vyšiel som hore a pozrel som sa na dva rohy.

"Ktorý? Pravý alebo ľavý?" Pýtal som sa sám seba, pamätajúc si, že som sa zabudol opýtať, na ktorý roh.

Nasledoval som svoj inštinkt a išiel do krajného ľavého rohu. Uvedomil som si, že miestnosť je na konci rohu.

Išiel som pomaly a zastavil som sa pred dverami.

Otvorila som dvere a zalapala po dychu.

Bola to hlavná spálňa.

Zaplavil ma zmysel pre poriadok a čistotu. Každý roh bol starostlivo usporiadaný, ako keby každý predmet bol starostlivo umiestnený s určitým účelom.

V strede sa hrdo týčila kráľovská posteľ a jej kráľovská prítomnosť priťahovala pozornosť.

Samotná miestnosť mala nádych elegancie s bezchybným bielym nábytkom starostlivo usporiadaným tak, aby vytváral pocit pokoja. Steny boli natreté tmavou farbou. Z okna vedľa postele bol výhľad na les.

Na moje prekvapenie som v tejto miestnosti cítil úplne iné vibrácie.

"Bruce?"

Volal som jeho meno. Ale nedostal som žiadnu odpoveď.

kde bol? Nepovedal, že je v baliarni?

Snažil som sa vytočiť jeho číslo, ale jeho telefón bol nedostupný.

Myslel som, že sa čoskoro vráti. Tak som si dal čas na preštudovanie celej miestnosti. Môj pohľad upútala fotografia na nočnom stolíku.

Pomalým krokom som k nemu pristúpil a vzal fotorámik. Bol to obraz dvoch bratov.

Bruce a jeho veľký brat.

Nevedomky som si sadla na mäkký matrac a cez sklenený rám som pohladila Brucea po tvári.

Vyzeralo to, že táto fotka bola odfotená v časoch ich dospievania. Bruce vyzeral roztomilo a jeho brat vyzeral chladne, ako o ňom hovorili iní. Keď minulý rok prišiel na oslavu Bruceových narodenín, aby mu zaželal, videl som len pohľad na jeho tvár z diaľky. Bruce ma s ním nemohol ani zoznámiť, pretože musel rýchlo odísť na stretnutie svorky.

Vekový rozdiel medzi nimi bol len dva roky. Bruce si však svojho brata veľmi vážil.

Na tomto obrázku vyzeral jeho brat pekne, ale bol to veľmi arogantný chlapec.

Kto si myslel, že jedného dňa sa tento chlapec stane najmocnejším Alfou?

Šepoty jeho mena sa ozývajú chodbami moci a šíria sa ako požiar medzi tými, ktorí boli svedkami jeho neľútostných útokov vo vojne.

Stratila som sa v obraze.

Zrazu ma chladný hlas za mnou vytrhol z myšlienok a zachvel ma až do špiku kostí.

"Ako sa opovažuješ vstúpiť do mojej izby bez môjho dovolenia?"