Kapitola 4 Chcete sa najskôr osprchovať?

Keď Ethan videl zamračenú tvár Janet, sledoval jej pohľad a uvidel hodinky. Po chvíli si uvedomil, čo si myslela. „Toto je odklepnutie, ktoré som si požičal od môjho priateľa,“ zašepkal jej do ucha. "Zvyčajne to nosím, aby som vyzeral cool, ale nečakal som, že si to čoskoro všimneš."

Ethan si vybral hodinky a vložil si ich do vrecka.

"Vyzerá to naozaj." Janet sa usmiala a odstúpila a zakryla si horiace uši.

Ethan sa naklonil bližšie a ona cítila, ako jej do ucha fúka jeho dych, keď hovoril.

Keď o tom Janet premýšľala, uvedomila si, že pre muža ako Ethan je normálne mať kamaráta z ulice, ktorý predáva falzifikáty.

S úľavou si vydýchla. Na chvíľu sa Janet zbláznila a myslela si, že Ethan urobil niečo nezákonné, aby zarobil majetok.

Ethan zvraštil obočie. Počul, že dcéra Lindovcov mala niekoľko priateľov a neustále sa stretávala s rôznymi mužmi. Hanblivosť dievčaťa ho zrejme prekvapila.

"Je tu ženích. Prečo sa ešte nezačala svadba?" spýtal sa sladký hlas ženy.

Joc elyn sa uškrnula a kráčala vpred, držiac svojho priateľa za ruku. „Keďže je tu ženích, dovoľte mi predstaviť vám môjho priateľa,“ povedala a naschvál zvýšila hlas o decibel vyššie. "Toto je Steve Carter, najstarší syn Carterovcov. Sme rodina. Steve a ja vám môžeme pomôcť v budúcnosti."

Steve rýchlo sklonil hlavu. Bolo to skoro, akoby sa príliš hanbil, aby sa stretol s Janetin pohľadom.

Keď Janet videla prichádzať Steva s Jocelyn, necítila nič. Predstierala teda, že je to ich prvé stretnutie a zľahka to okomentovala: "Pekné predstavenie. Ale tvoj súčasný priateľ je iný ako ten, ktorého som videla minulý týždeň. Zaujímalo by ma, či s ním budúci týždeň budeš alebo nie."

Steveov predstieraný úsmev okamžite stuhol.

Jocelyn sa rozpačito usmiala, potom na Janet vystrelila vražedný pohľad a rýchlo zmenila tému. "Každopádne, ak by ste chceli, môžem Ethana odkázať na firmu Carterovcov. Som si istý, že by ho ochotne vzali k sebe, aj keď neovládal žiadne technické zručnosti. Možno zvládne také domáce práce, ako je umývanie podlahy a čistenie záchoda, a podobne. Koniec koncov, je lepšie mať skutočnú prácu, ako sa po svadbe nečinne túlať."

Janet sa nervózne pozrela na Ethana. Nečakane sa zdalo, že mu takéto urážlivé slová nevadia. Jednoducho prerazil vrúcny úsmev a odmietavo mávol rukou. "Nie, ďakujem. Rád sa túlam vonku."

Bez toho, aby dostala reakciu, ktorú očakávala, Jocelyn klesla tvár a ona sa mrzuto vrátila na svoje miesto a ťahala Steva so sebou.

Čoskoro prišiel kňaz a narýchlo dokončil svadbu.

Ethan vzal Janet späť do malého domu na predmestí.

Miesto bolo malé, staré a ošarpané, ale aspoň mali dom, do ktorého sa mohli vrátiť. Dom vyzeral prázdny a nahromadené len základné potreby. Cítila, že sú to nedávne prírastky jednoducho na svadbu. Ethan bol vysoký, svalnatý muž; úzky priestor vyzeral akosi menší, keď vošiel.

Zdalo sa zrejmé, že sotva vyšiel s peniazmi.

"Toto je môj domov. Vystačíte si s tým." Ethan nenútene pokrčil plecami. Nevyzeral ani v najmenšom trápne.

"Áno, je to malý domček, no napriek tomu pôsobí uprataným dojmom. Môžeme sa v ňom ubytovať my dvaja."

Janet bola úprimná. Hoci dom vyzeral ošarpaný, Ethan ho udržiaval dobre. Dvor vyzeral upravene a dom vyzeral bez poškvrny. Necítil sa však ako domov -- bol príliš prázdny; možno preto, že sa tam Ethan zdržiaval len zriedka.

Janet sa rozhliadla. Videla, že Ethan si vyzliekol sako a položil ho na drevenú stoličku. Rozopínal si gombík na bielej košeli. Pohľadom prešla po jeho tele a uvidela vystužené svaly pod jeho tričkom. Vyzeralo to tak, že pravidelne cvičil.

Ethan vycítil jej pohľad, otočil hlavu a stretol sa s Janetinými znepokojenými očami. Zastal a kráčal k nej. "Celý deň si bol zaneprázdnený. Chceš sa najprv osprchovať?" spýtal sa sústredene.